LOVEC | Majster Európy vo vábení jeleňov
9835
post-template-default,single,single-post,postid-9835,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Majster Európy vo vábení jeleňov

V meste Rhodes v Parc Animalier de Saint-Croix sa tento rok konal XIX. ročník Majstrovstiev Európy vo vábení jeleňov. Traja najlepší vábiči ktorí postúpili z Majstrovstiev Slovenska vo vábení jeleňov Halali 2016 v poradí Majster Slovenska Róbert Štanceľ, Ing. Jaroslav Mlynárik a Ladislav Kuric boli reprezentovať našu krajinu na francúzskej pôde.

 

V prvom kole mali vábiči predstaviť ručanie starého jeleňa v ruji pri jeleniciach, pri zbíjaní čriedy jeleníc a víťazné ručanie starého jeleňa, ktorý vládne svojmu háremu. Z našich vábičov najviac bodov získal Jaroslav Mlynárik s 32 bodmi.

 

V druhom kole  sa predvádzala imitácia ručania jeleňa po vyhratom súboji. Najlepšie hodnotenie zo všetkých vábičov dostal Jaroslav Mlynárik, ktorý stratil len 1 bod, čo posunulo na prvé miesto, pred druhým Slovinským súťažiacim Janezom Podkriznikom.

26613886_1815345815173517_736026840_o

My sme si pre Vás pripravili exkluzívny rozhovor s naším Majstrom Európy vo vábení jeleňov Ing. Jaroslavom Mlynárikom a trošku nahliadneme do jeho života.

  • Kto alebo čo Ťa priviedlo k poľovníctvu?

    O poľovníctvo som sa začal zaujímať v mojich 9 rokoch. Do tajov poľovníctva ma priviedol môj otec, ktorý už dlhšiu dobu poľoval v miestnom poľovnom združení.

 

  • Aké boli tvoje začiatky vábenia, kde si zvykol trénovať ? Nehanbil si sa ?

    Prvotná myšlienka vábenia vznikla na celoštátnej výstave v Nitre v roku 2000, kedy som sa ako 9 ročný chlapec zúčastnil organizovaného zájazdu s naším poľovníckym združením Likava-Choč. Na danej výstave vystupoval v sprievodnom programe p. Kaderka, úradujúci majster Európy vo vábení jeleňov. Mňa toto jeho vystúpenie nadchlo tak, že som sa pomaličky začal o toto krásne hobby zaujímať aj ja. Začal som študovať rôznu literatúru, videá a pod. Najväčší problém bol s vábcom, nakoľko otec nevábil, a doma sme nemali žiadny vábec s ktorým by sa dalo vábiť. Vyrobil som si tak vlastný, a to PVC rúrku dlhú asi 50 cm, na ktorej som začínal svoje začiatky vábenia. Napodobňovanie hlasov jeleňa som skúšal len doma.

 

  • Kedy si sa viac začal venovať vábeniu zveri?

    Vábeniu som sa viac začal venovať až na strednej lesníckej škole v Liptovskom Hrádku, kde bol vytvorený aj krúžok vábenia zveri. Chodilo tam pár chlapcov prevažne tých, ktorí bývali na internáte a vypĺňali tak svoj popoludňajší voľný čas. Ja som do školy dochádzal denno-denne a na krúžku som bol asi len dva razy. Začal som doma intenzívne trénovať a čoraz častejšie chodiť do hory počas jelenej ruje, aby som sa dačomu priučil aspoň takýmto spôsobom. V tom období som dostal darček od jedného miestneho poľovníka, ručne vyrábaní vábec na vábenie jeleňov, čo bol asi rozhodujúci moment, že sa vábeniu začnem venovať naplno.

 

  • Prečo si sa rozhodol súťažiť?

    Odmalička som sa venoval športovaniu hrával som futbal, stolný tenis, zúčastňoval som sa rôznych súťaží, čiže sa dá povedať, že som súťaživý typ a chcel som si to skúsiť aj v tejto disciplíne.

 

  • Kde všade si súťažil (Slovensko, zahraničie)?

    Moja prvá súťaž bola školská súťaž na strednej škole lesníckej, na ktorej som bol ako jediný samouk. Bolo to 15. marca 2010, kde som obsadil pekné druhé miesto. Vtedy sa začala písať moja vábičská kariéra. Za tých sedem rokov sa mi podarilo niekoľko úspechov z rôznych kútov Slovenska či zahraničia. Zúčastnil som sa mnoho súťaží. Takými typickými boli majstrovstvá Slovenska juniorov v Leviciach, kde sa mi podarilo postupne v rokoch 2011, 2012, 2013 vyhrať a odniesť si putovný pohár pre víťaza. Potom to boli rôzne pohárové súťaže v Považskej Bystrici, Námestove či v Pribyline a samozrejme vrchol roka majstrovstvá Slovenska vo vábení jeleňov a ostatnej zveri vo sv. Antone, odkiaľ som si postupne odniesol už všetky tituly I., II., III. Zo zahraničných súťaží som sa pravidelne od roku 2013 zúčastnil na medzinárodnej akademickej súťaži v Českej republike, ďalej na otvorených majstrovstvách Českej republiky vo vábení ostatnej zveri, odkiaľ som si odniesol titul II. vicemajstra Česka vo vábení ostatnej zveri. V roku 2012 som sa po prvý krát zúčastnil aj majstrovstiev Európy vo vábení jeleňov v Litovskom Kaunase, kde som spomedzi 30 vábičov bol najmladší a podarilo sa mi vybojovať titul II. vicemajstra Európy vo vábení jeleňov. V zahraničí som sa zúčastnil ešte viacerých súťaži v Maďarsku pri príležitosti poľovníckej výstavy FEHOVA, ďalej otvorených majstrovstvách Litvy vo vábení jeleňov a zatiaľ vrchol mojej kariéry majstrovstvá Európy vo Francúzku, kde som vybojoval titul majstra Európy vo vábení jeleňov pre rok 2017.

 

  • Najradšej vábiš jelene alebo ťa viac láka aj iná zver?

    Mojou chuťovkou je samozrejme vábenie jeleňov načo má samozrejme aj najväčší vplyv septembrové čaro jelenej ruje. Venujem sa aj vábeniu ostatných druhov zveri, čo ma tiež zaujíma.

 

  • Čo si myslíš, ktorú zver je podľa Teba najzložitejšie privábiť?

    Každú zver je zložité privábiť, pri niektorej zveri to ide ľahšie pri druhej zase ťažšie, ale je to závislé od situácie, aktuálnych podmienok, lokality a nie od druhu zveri. Tvrdiť, že každá jedna zver sa dá privábiť je nereálne.

 

  • Aký je tvoj najkrajší zážitok s vábením?

    Jeden septembrový víkend sme sa s partiou vybrali za jeleňmi do Chočských vrchov. Batohy plne naložené slaninou, klobáskami a ohnivou vodou sme ráno naložili do auta a vyrazili sme na našu jágerku. Počasie nám od začiatku prialo, v predpovedi Mirka hlásila krásne slnečné počasie s rannými mrazmi. Po príchode na chatu nás svojím úžasným hlasom privítal kráľ septembrového lesa. Bol koniec septembra a jelenia ruja bola na vrchole. Pri prvom občerstvení na jágerke sme prebrali naše plány a prehodnotili správnu taktiku pre nadchádzajúce dni. Hneď prvý večer bol úspešný. Videli sme množstvo zveri a spozorovali sme aj jeleňa, ktorého sme chceli uloviť. Nastala však jedna nepochopiteľná a doteraz nevysvetliteľná vec. Hlas jeleňa sa roznášal po hore ako ranná hmla tiahnuca po doline, ale ako náhle započul však môj jelení hlas vymodelovaný na faulhábri, jeleň stíchol, doslova sa v daný večer už neozval. Nasledujúce ráno sme sa vybrali do tej istej lokality s myšlienkou, že jeleň ostane verný svojej lokalite. V tomto sme sa nemýlili. Chceli sme sa priblížiť k jeleňovi čosi bližšie, ale nedovoľovali nám to poveternostné podmienky. Zvolili sme teda zase taktiku vábenia, ale nastala tá istá reakcia ako deň pred tým. Ako náhle jeleň započul môj hlas stíchol a v daný deň sa už neozval. Pri obedňajšej sieste mi stále vŕtalo v hlave nepochopiteľné správanie jeleňa. Zamýšľal som sa nad sebou čo robím zle, prečo vlastne takáto reakcia. Vábil som mladého hľadajúceho jeleňa čo je zaručený recept nato, aby som jeleňa aspoň rozručal, ale tento bol pravý opak. Ďalšia vychádzka nasledovala večer a my sme nevideli a nepočuli nič. Na začiatku to vyzeralo ideálne a my sme pomaly hneď po príchode rozrábali a porciovali jeleňa, ale realita bola úplne iná. Nedarilo sa nám aj keď zážitky sme mali od začiatku. Posledné ráno sme nedúfali, že sa to prelomí a raňajšiu poľovačku sme brali ako relax na načerpanie síl z čarovnej septembrovej prírody. Po rozvidnení sme sa rozdelili a šli sme piršovať. Nepočuli sme zaštebotať ani sýkorku. Piršovali sme dáky čas a v hlave sme už mysleli nato ako sa balíme a odchádzame naspäť do reality každodenného života. Cestou späť na chatu som ale započul jeleňa. S mojím ocom sme po započutí jeleňa zastali a pozreli sa po sebe. Mne hlavou v danom momente prešlo asi milión myšlienok. Bol som si na 100 % istý, že je to ten istý jeleň. S ocom sme trošku popodišli bližšie, aby sme mali dobrú streleckú pozíciu. Ja som vtedy chytil vábec do ruky a napodobnil som krátke tóny zbíjania jeleníc. V tom momente sa situácia výrazne zmenila. Horou sa niesol obrovský rachot a buchot parohov. Nám nezostávalo nič iné len pričupiť sa a čakať čo nastane. Po veľmi krátkej chvíľke sa nám naskytol krásny pohľad, keď sa pred nami zjavil jeleň, za ktorým sme chodili už tretí deň. Jeleň ku nám prišiel cca. na 30 m a my sme boli presvedčený, že toto je ten pravý jeleň, ktorého môžeme vyradiť z chovu. Chvíľka napätia, nádych, výdych a horou zaznel dunivý hlas. Jeleň značil. Myšlienky balenia a odchodu z chaty vystriedali neopísateľné pocity šťastia. Nakoniec sme sa zo septembrového tripu vracali s neopísateľnými zážitkami a krásnou trofejou, ktorá nám všetkým bude pripomínať septembrové čaro jelenej ruje v Chočských vrchoch.

 

  • Vo Francúzsku si sa tento rok zúčastnil Majstrovstiev Európy vo vábení jelenej zveri, kde sa ti podarilo vyhrať prvé miesto. Ako súťaž prebiehala, musel si sa tam aj kvalifikovať? Konkurencia tipujem bola veľká, bol si nervózny?

    Samozrejme majstrovstvám Európy predchádzali naše domáce majstrovstvá Slovenska. Prvý traja najlepší vábiči na Slovensku za daný rok majú právo ísť reprezentovať Slovensko na majstrovstvá Európy. Ja som sa na majstrovstvá kvalifikoval ako I. vicemajster Slovenska.
    Konkurencia je obrovská, nakoľko každý rok sa majstrovstiev Európy zúčastňuje čoraz viac vábičov z rôznych Európskych krajín. Vo Francúzku sa tohto roku predstavili vábiči zo Slovenska, Maďarska, Slovinska, Poľska, Litvy, Bieloruska, Česka, Francúzka, Lotyšska, Rakúska, Estónska, Nemecka. Do súťaže tak naskočilo 36 najlepších vábičov z 12 krajín Európy. Či som bol nervózny? Určite každý, ktorý sa predstaví na takomto vrcholovom podujatí bojuje aj z určitou štipkou nervozity. Zo začiatku bola nervozita väčšia ako počas samotnej súťaže. U mňa je to tak, že keď odručím prvú disciplínu a mám dobrý pocit z daného výkonu, tak všetka nervozita so mňa opadne, ale na druhej strane, keď odsúťažím a počítam z dákym umiestnením tak pri vyhlasovaní výsledkov sa nervozita vráti aj s prídavkami 😀

 

  • Vyhral si aj super cenu, ktorou bola guľová kozlica od francúzskej značky Verney-Carron, model SagittaireXS eXS SAINT-HUBERT. Aké boli tvoje prvotné pocity z tejto výhry?

    Pocity boli úžasné, z každej strany sa hrnuli na mňa gratulácie, či už osobne alebo cez mobil, ale nebolo to vďaka guľovnici, ale skôr výhry titulu majstra Európy. Hlavná výhra spomínaná guľová kozlica veľmi potešila, aj keď je to už moja v poradí tretia vyhratá flinta radosť je stále veľká keď sa podarí niečo takéto vyhrať.

 

  • Aké sú tvoje plány do budúcnosti s vábením?

    Plány do budúcnosti nemám dáke špeciálne, budem pokračovať ďalej so súťažami a pokúsiť sa ešte dáku vyhrať. Čo sa týka ďalších aktivít v oblasti vábenia, tak sa predstavím s programom na niektorých plesoch a poľovníckych dňoch na Slovensku.  Samozrejme určite budem využívať tento krásny koníček v prírode na načerpanie nových skúseností a zážitkov.

Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor, sme na Vás veľmi hrdí za prezentovanie našej krajiny v tejto naozaj zaujímavej záľube, ktorá nie je jednoduchá a vyžaduje si veľa trpezlivosti a tréningu.

Prajeme Vám ešte veľa ďalších úspechov a Lovu Zdar!