LOVEC | Africký mor ošípaných
41390
post-template-default,single,single-post,postid-41390,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Africký mor ošípaných

Africký mor ošípaných (AMO) je vírusové ochorenie domácich ošípaných, európskych a amerických diviakov, a afrických divo žijúcich svíň (bradavičnaté, diviak pralesný, ..).  Toto ochorenie bolo prvotne rozšírené v krajinách subsaharskej Afriky. Do Európy bol AMO prvý krát zavlečený v 50. rokoch minulého storočia a to pravdepodobne kuchynským odpadom leteckej dopravy z afrických štátov.

Z prvej infekčnej vlny zostal len endemický výskyt na Sardínií. Druhá infekčná vlna v Európe začala v roku 2007 v Gruzínsku, kde zavlečenie bolo spôsobené pravdepodobne nedostatočnou likvidáciou odpadov leteckej a lodnej kuchyne z afrických štátov. Za dva roky sa AMO rozšíril v celom zakaukazskom regióne  a v rokoch 2008 – 2013 ochorenie zasiahlo skoro celú európsku časť Ruska a aj Ukrajinu a Bielorusko. K rýchlemu šíreniu infekcie dopomohla najmä slabá biologická bezpečnosť chovov ošípaných (ošípané kŕmené pomyjamy alebo chované vo voľných chovoch), domáce zabíjačky, neexistujúce registrácie fariem a zvierat, nedostatočné epidemiologické sledovanie, atd. . 

 

Na územie EU (Poľsko a pobaltské krajiny) prenikol AMO v r. 2014 postredníctvom infikovaných diviakov z územia Ruskej federácie a  Bieloruska. Po potvrdení sa prijali striktné opatrenia proti šíreniu choroby, no aj napriek tomu v priebehu 3 rokov bolo infikované celé Estónsko a Lotyšsko a polovica územia Litvy. Nepríjemným prekvapením bolo zistenie výskytu AMO v Českej Republike v júni 2017. Pravdepodobným prameňom nákazy boli tepelne neopracované výrobky z bravčového mäsa prinesené ukrajinským zamestnancami zdravotníckeho zariadenia v meste Zlín.

Čo je vlastne Africký mor ošípaných?

 

Je to vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre celý priemysel chovov ošípaných. Pôvodcom ochorenia je DNA vírus z čeľade Asfaviridae, ktorý je stabilný pri širokom rozsahu pH a teplôt a nachádza sa v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch  (najmä v pečeni, slezine, obličkách, miazgových uzlinách a mandliach) a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat, ako aj v bravčovom, diviačom mäse a jatočných produktoch. Vakcína proti tomu ochoreniu dodnes ešte nebola vyvinutá a človek nie je vnímavý voči tomuto vírusu.

 

Prameňom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Veľkým problémom je, že ochorenie sa môže okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa so zdravým prenášať aj sprostredkovane (napr. infikovaným krmivom), ale taktiež aj vektormi – krv cicajúci hmyz (kliešte z rodu Ornithodorus). Vírus je schopný cirkulácie v krvi infikovaného zvieraťa (virémia) až 60 dní a v surovom bravčovom mäse si svoju infekčnosť zachová až 15 týždňov, v tepelne neopracovaných výrobkoch z bravčového mäsa až 3 – 6 mesiacov. Inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 4 (akútna forma) až 15 dní. Pri subakútnej forme klinické príznaky často chýbajú alebo sú nevýrazné.

Príznaky ochorenia

Ochorenie sa prejavuje vysokou horúčkou, krátkym priebehom a veľmi vysokou úmrtnosťou (mortalitou) až do 100% s makroskopickými príznakmi, veľmi podobnými klasickému moru ošípaných (krvácaniny rôzneho rozsahu v podkoží, pod sliznicami, v tkanivách rôznych orgánov – obličky, srdce, pľúca, moč. mechúr,.. ). K ďalším príznakom patrí inapetencia (nechuť k žrádlu), apatia (malátnosť), cyanóza (modrasté až tmavomodré sfarbenie kože a slizníc), nekoordinované pohyby, vomitus (zvracanie), hnačka (častokrát krvavá), výtoky z očí, nosa a aborty (potrat) spôsobené vysokou horúčkou. Pri chronickej forme sú okrem poklesu hmotnosti zvieraťa pozorované nepravidelnosti v telesnej teplote, pri sekundárnej infekcií zápaly pľúc, kĺbov, osrdcovníka a zmeny na koži.  Nápadné pri pitevnom obraze je v porovnaní s klasickým morom ošípaných výrazné zväčšenie a tmavé sfarbenie sleziny.

 

Odber vzoriek treba zabezpečiť vyškolenou osobou na prehliadku zveri po ulovení. 

Odovzdáva sa:

  • slezina
  • krvná zrazenina (zo srcdca)
  • oblička
  • mandle

Vzorky musia byť odovzdané do 24h na RVPS, bezpečne zabalené so sprievodným tlačivom.

Rozdiel medzi AMO a KMO:

KMO:

  • úspešná vakcinácia
  • hladina protivírusových látok na vyššej úrovni
  • závisí hlavne od hustoty
  • pri znížení populácie na určitú hustotu, vírus
    vymizne = EXISTUJE PRAH

 

AMO:

  • vakcinácia neexistuje
  • vírus úspešne prežíva v pôde aj niekoľko mesiacov
  • prežíva aj počas zimy, na jar sa objaví znovu u
    jedincov náchylných na ochorenie
  • prenos závislý od hustoty a frekvencie = NEEXISTUJE
    PRAH

 

Zdroje:  www.kvlsr.sk

               www.svssr.sk

               www.cfsph.iastate.edu

               www.pigprogress.net