LOVEC | Z poľovníckej knižnice
3022
post-template-default,single,single-post,postid-3022,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z poľovníckej knižnice


KNIZNICA

Mimoriadnu pozornosť návštevníkov na chovateľskej prehliadke trofejí zveri v marci 1998, ulovených za minulú sezónu v okrese Krupina, vzbudzovali srnčie parožky z PZ Bažant Litava. Odbornou komisiou boli ohodnotené na 144,42 bodu CIC, t. j. zlatú medailu. Srnca ulovil Stanislav Gažov, ktorý pracuje ako agronóm v Poľnohospodárskom družstve Litava a v PZ vykonáva funkciu poľovného hospodára. Porozprával mi, ako sa mu to podarilo:

“Poľovníckej verejnosti je už všeobecne známe, že vo východnej časti hontianskej oblasti sa nachádza mimoriadne kvalitná populácia srnčej zveri. Parožky srnca, ktorého v našom revíri ulovil J. Dacho, boli na Celoštátnej poľovníckej výstave v Českých Budejoviciach roku 1976 ohodnotené na 174, 38 bodu CIC, t. j. zlatou medailou. Boli druhými najsilnejšími vo vtedajšej ČSSR. Pätnásť rokov si udržali prvenstvo vo Zvolenskom okrese. V roku 1991 ich prekonali parožky srnca, ktorého ulovil Jozef Kročok zo Senohradu. Na výstave Poľovníctvo a príroda v Nitre v roku 1995 dosiahli 178, 53 bodu CIC, ktoré boli za rok 1996 najsilnejšie na Slovensku.

Tieto skutočnosti svedčia o tom, že v našich revíroch sa o zver svedomite staráme. Od všetkých poľovníkov dôsledne vyžadujeme pravidelné napĺňanie krmelcov a solísk, ako aj ochranu mláďat proti pytliačiacim psom a inej škodnej zveri, no zvlášť pri zbere krmovín a obilovín. Dbáme o to, aby zver v lesoch mala pokoj a vykonával sa správny selektívny odstrel. Je len samozrejmé, že výsledky sa potom dostavia pri úlovkoch vzácnych trofejí. Niektorí nám to aj závidia. Mali by sa však v prvom rade sami zamyslieť nad tým, ako sa v ich PZ dodržiavajú spomínané zásady.

Ja už mám doma uloveného strieborného srnca z roku 1989, zlatú lebku z divej mačky a strieborné kly z diviaka. Srnca, ktorého sa mi vlani podarilo uloviť, som sledoval po dva roky. Počas ruje v roku 1996 som ho mal dvakrát na dostrel. Zdal sa mi však nádejný, preto som sa rozhodol, že ho ešte nechám na zachovanie kvalitného potomstva.

Dňa 9. septembra 1997 ráno na svitaní som sa vybral do revíru v lokalite Trpínec – Bagačkova dolinka, kde sa srnec zdržiaval. Na posede som sedel asi pol hodiny, keď mi vyšiel z lesa na strnisko. V ďalekohľade vidím, že je to ten “môj” vlaňajší. Zdalo sa mi však, že teraz má o niečo slabšie parožie. Ono sa to vo voľnej prírode posudzuje ťažšie a zložitejšie, ako keď je hlava na stole. No stále mám dojem, že parožie bolo pred rokom silnejšie. Rozhodol som sa, že nebudem váhať.

Srnec pomalým krokom prechádzal cez strnisko. Keď bol pred posedom asi 70 metrov, rannú tíšinu narušil výstrel z mojej winchestrovky 243. Po zásahu poskočil a začal bežať do protiľahlého lesa. Druhýkrát už nebolo potrebné strieľať, lebo cez puškohľad som videl, že má priestrel za lopatkou. Podišiel asi 40 metrov, zastal a padol. 

Prišiel som k nemu a vzdal poslednú úctu. V kufri osobného auta som ho potom doviezol do dediny, S priateľmi – poľovníkmi sme sa spoločne tešili z krásneho a vzácneho úlovku.”

PORTRET

Stanislav Gažov so zlatými parožkami

autor: Pavel Keľha
kniha: Z krupinskej planiny
foto: archív

KONIEC_CLANKU

Tags: