LOVEC | Lov a umenie
3100
post-template-default,single,single-post,postid-3100,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Lov a umenie


SOVANEK

fotografia Karola Sovánku s uloveným danielom – ako venovanie priateľovi

fotografia Karola Sovánku s uloveným danielom – ako venovanie priateľovi

Maliar a sochár Karol Sovánka (1883 – 1961) je medzi našimi poľovníkmi ozajstným pojmom. Narodil sa v Uhrovci – v obci, kde sa narodili viacerí významní Slováci (Ľudovít Štúr, Alexander Dubček – mimochodom tiež poľovníci). Jeho otec Štefan Sovánka (1858 – 1944) – rodák z Liptova sa preslávil v oblasti umeleckého remesla. Bol sklárskym a rezbárskym majstrom – vynálezcom nových techník v odbore užitého umenia skla, najmä leptaného a farebného skla, začo bol v mnohých štátoch sveta ocenený viacerými medajlami.

V jeho rezbárskej dielni v Uhrovci, kde bol činný do roku 1903 sa učil aj talentovaný syn Karol. Po dvoch rokoch štúdia na umeleckej rezbárskej škole v Uhrovci odišiel študovať na – vtedy najprestížnejšiu umeleckú školu v Uhorsku do Budapešti ku profesorovi L. Mátrayovi. Ako najlepší študent bol po piatich rokoch odporúčaný na štúdium sochárstva na Umeleckej akadémii v Bruseli, kde dosiahol úspechy u profesora J. van der Stappena. Svoje vzdelanie si ešte dopĺňal v Paríži, Berlíne a opäť v Budapešti u profesora G. Zalu.  Už počas štúdií v zahraničí prichádza často do Tatier, kde ho vtedajší priatelia umelci pozývali aj na poľovačky.

Portrét muflona (olej na plátne)

Portrét muflóna (olej na plátne)

Krásna príroda a poľovnícka vášeň spôsobili, že po návrate zo štúdií neprijal miesto profesora na bratislavskej umeleckej akadémii a rozhodol sa pre povolanie slobodného umelca v umeleckej výšivkárskej dielni v Kežmarku. Príroda Tatier i poľovníctvo inšpirovali umelca a rozhodli o smerovasní jeho tvorby. V roku 1916 musel narukovať do armády a utrpel ťažké zranenie pravej ruky. Prestal  tvoriť sochy a s veľkou pevnou vôľou sa naučil maľovať ľavou rukou. Vlastné skúsenosti s poľovníctvom a častý pobyt v prírode využíval pri svojej tvorbe. Všetky motívy, ktoré sa objavujú na jeho obrazoch sú tvorené na základe osobných skúseností z prírody. Mal dokonale odpozorované prakticky všetky druhy zveri. Poznal etológiu i biológiu zveri. Dokázal verne vystihnúť prírodné prostredie za každého počasia, v priebehu dňa i v každom ročnom období. Bol umelcom, ktorý dokázal predstaviť prírodu v reálnych farbách, no pritom  zachytil jej poéziu i pestrosť. Ako málokto dokázal verne znázorniť dopad svetla na krajinu a stvárňovaný dej. Zver na Sovánkových obrazoch netvorí len akýsi doplnok krajiny, ale stáva sa nosným námetom obrazu. Svojimi motívmi sa stáva Karol Sovánka maliarom – animalistom. Bol mimoriadne všestranným a plodným umelcom. Bol autorom prvých dvoch odznakov Loveckého ochranného spolku (1921 – hlava kamzíka a 1922 – hlava diviaka),  ilustrátorom prvého loveckého časopisu Lovec – Vadász i viacerých poľovníckych monogarfií. V roku 1926 pomáhal organizovať prvú väčšiu slovenskú poľovnícku výstavu v Poprade.

tetrov

Súboj tokajúcich tetrovov (olej na plátne)

Jeho práce boli ocenené aj na viacerých výstavách: v Prahe v roku 1931 (výstava slovenského umenia) a na poľovníckychc výstavách v Prahe roku 1933 i na druhej svetovej výstave v Berlíne v r. 1937. Po druhej svetovej vojne žil v Bratislave a v rokoch 1946 až 1949 v Topoľčiankach. V roku 1949 odišiel za dcérou do nemeckého Ostringenu, kde zomrel v roku 1961. Počas svojho pôsobenia v Topoľčiankach i v Nemecku ešte vytvoril mnoho krásnych diel. V Nemecku to boli aj sochy srnca a srny v životnej veľkosti. Mnoho obrazov Karola Sovánku sa nachádza v súkromných zbierkach na Slovensku i v zahraničí – najviac v Nemecku, ďalej vo vlastníctve Lesov SR v Topoľčiankach, Palárikove, Liptovskom Hrádku, Žiline i Ružomberku, no taktiež vo vlastníctve výstavníctva Agrokomplex v Dolnej Malante. V našom múzeu sa môžeme pochváliť  najucelenejšou zbierkou  – 22 obrazov, z ktorých sú dva uhlomaľbami (rys a jariabok), jeden vytvorený temperou (krajinka s brezami) a ostatné sú olejomaľby.  Na olejomaľbách sú nádherne stvárnené kamzíky v Tatrách, jelenia zver počas ruje, hlucháne, tetrovy, srnčia zver, muflóny, diviaky, zajac, no taktiež krajinka.

Diviak so psami na snehu (olej na plátne)

Diviak so psami na snehu (olej na plátne)

V roku 1993 sa nám podarilo realizovať doteraz najväčšiu autorskú výstavu Karola Sovánku, keď sme do piatich výstavných miestností sústredili až 80 exponátov, vrátane bronzových plastík jeleňa a kamzíka, no taktiež vrátane štyroch vzácnych váz zo skla od autora Štefana Sovánku – otca Karola Sovánku. Na vernisáž výstavy prijala pozvanie aj dcéra Karola Sovánku pani E. Helena Gretzmacher, ktorá vtedy navštívila rodné Slovensko prvýkrát po 50 rokoch. V roku 1994 sme pomáhali realizovať výstavu jeho prác v Kežmarku a v roku 1997 sme prispeli obrazmi zo Slovenska na výstave prác Karola Sovánku v nemeckom zámočku Tambach, ktorého priestory sú súčasťou nemeckého poľovníckeho a rybárskeho múzea v Mníchove. Obrazy a sochy Karola Sovánku patria k najvzácnejším skvostom slovenského výtvarného umenia s poľovníckou tematikou a my sme radi, že aj vo svätoantonskom kaštieli môžeme návštevníkom ponúknuť vzhliadnutie týchto mimotriadne cenných exponátov. 

autor: Ing. Marian Číž, riaditeľ Múzea vo Sv. Antone
foto: archív Múzea vo Svätom Antone

Tags: