LOVEC | Lov a umenie
3482
post-template-default,single,single-post,postid-3482,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Lov a umenie


PALEO

Pod týmto názvom sprístupnilo Múzeum vo Svätom Antone výstavu olejomalieb autora Róberta (Viktora) Němečka. Vernisáž sa konala vo výstavnej sále svätoantonského kaštieľa 15. mája 2015 – pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí.

WEB_SIEN

Výstavná sieň

Na slávnostnej vernisáži nechýbali aj vzácni hostia: pani generálna riaditeľka sekcie pôdohospodárskej politiky a rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ing. Slávka Jánošíková, PhD., riaditeľ odboru komunikácie a marketingu MPRV SR Mgr. Peter Hajnala, PhD., viceprezident Medzinárodnej rady pre poľovníctvo a ochranu zveri C.I.C. PaedDr. Imrich Šuba, PhD., ktorý je zároveň výkonným riaditeľom ústredia Slovenskej poľovníckej komory a Slovenského poľovníckeho zväzu a pozvanie prijala aj starostka obce Svätý Anton pani Simona Guláková. Slávnostnou svätohubertovskou fanfárou v podaní trubačov  zo SOŠL v Banskej Štiavnici, múzeum symbolicky poďakovalo zriaďovateľovi – MPRV SR, za pochopenie a podporu. Fanfáru  špeciálne pre naše múzeum vytvoril Pavol Šiansky.  Na vernisáži prítomní trubači – Ing. Jozef Králik a Ing. Ladislav Kružič,  boli pri jej prvom slávnostnom uvedení na Dňoch sv. Huberta v roku 2006. Naše múzeum je jediným celoslovenským poľovníckym múzeom a medzi jeho hlavné ciele patrí aj študovať a prezentovať poľovnícku históriu i výtvarný prejav. Práve výstava umenia praveku jednak spája dve základné zložky činnosti múzea – umelecko-historickú a poľovnícku a jednak nám predstavuje prvé umenie človeka. Náš predchodca – prvý lovec bol vlastne aj prvým umelcom – výtvarníkom, hudobníkom (aj prvé hudobné nástroje vnikli z vábničiek na zver), tanečníkom, … Aj preto boli súčasťou kultúrneho programu hlavne skladby pre lesné rohy. Iste si všetci ešte zo školských lavíc spomíname na učebnice, v ktorých nemohli chýbať obrazy Zdeňka Buriana  (11.II. 1905 –  1. VII. 1981). Pre mnohých z nás to bolo naše prvé stretnutie s pravekom. Jeho zbierka s názvom „Vývoj života na Zemi“ sa nachádza v zoologickej záhrade v Dvore Králové nad Labem a vznikla aj vďaka skvelému milovníkovi prírody a cestovateľovi Josefovi Vágnerovi, ktorý  bol aj výborným poľovníkom. Zdeněk Burian ilustroval i legendárnu publikáciu  prof. Júliusa Komárka Lovy v Karpatech v roku 1955.
Teraz však pár slov o tej „skoršej“ histórii. V roku  1879 Marcelino Sautuola  objavil v španielskej jaskyni Altamira jaskynné maľby, ktoré vtedy tipovali na 15 tis. rokov staré. Bol to zaujímavý príbeh. Kým vedci bádali pri zemi, jeho dvanásť ročná dcérka sa hrala pri ohníku. Keď pozrela hore, zľakla sa – zo stropu a stien sa na ňu pozerali veľké rohaté zvieratá (maľby zubrov). Keď v jaskyni našli aj zvyšky akýchsi farebných hliniek a odtlačok ľudskej ruky, boli presvedčení, že objavili kolísku ľudského umenia. Starostlivo pripraveným referátom sa mal zaoberať európsky kongres archeológov a antropológov v Lisabone. Práve tu sa však Sautuola dožil najväčšieho sklamania. Referát mu nezaradili a obvinili ho z podvodu. Podozrievali ho, že obrazy v jaskyni dal namaľovať a vedec nakoniec zomrel s pocitom krivdy. Postupne však podobných objavov začalo pribúdať – hlavne vo Francúzsku a tak bádatelia na príkaz akadémie preverili jaskyňu v Altamire.

Zubor - jaskyňa Altamira (Španielako)  13 500 pred n. l.

Zubor – jaskyňa Altamira (Španielsko) 13 500 pred n. l.

Bolo iróniou osudu, že práve jeden z jeho odporcov Émile Cartailhac navštívil jaskyňu a svoj omyl čestne priznal. Ospravedlnil sa dodatočne i jeho dcére Márii, ktorá mala vtedy už 40 rokov a bola to ona, ktorá maľby vlastne objavila. Pravosť jaskynných malieb potvrdil aj verejne v spise „Mea culpa d´un sceptique“. Odhad spresnili na 13 500 rokov – z obdobia kultúry mladého paleolitu. V roku 1922 objavili vo francúzskej jaskyni Lascaux takmer 2000 malieb. Medzi nimi je aj čarodejník odetý v leopardej koži, alebo  lovec, na ktorého útočí rozzúrený býk. Nálezov pribúdalo a pribúda  a to  na všetkých kontinentoch. Ich sprístupnenie pre verejnosť nie je vždy tým správnym riešením, pretože pri zmene teplotných a hydrologických podmienok vplyvom človeka, dochádza k poškodeniu – a v tom horšom prípade i zániku,  malieb. Dnes sú vedci už múdrejší. Veľmi zaujímavým a najnovším projektom, je príklad Chauvetovej jaskyne vo Francúzsku. Obrazová geléria stropu a stien jaskyne vznikla pred 35 tisíc rokmi. Jaskyňu okrem vedcov nesmie vidieť nik. Len zopár z nich má do jaskyne prístup i to len niekoľko hodín počas roka. Nie ďaleko od originálov však vznikla nová jaskyňa – pripravená pre návštevníkov. Ide o kópiu, ktorá je majstrovským dielom a odborníci – geológovia i umelci (dvanásť sochárov), ju pripravovali veľmi precízne a veľmi dlho. Je to nádherný príklad ako zachrániť naše vzácne prírodné a kultúrne dedičstvo. A podobným počinom je aj dielo Róberta Viktora Němečka, ktorý sa podujal premaľovať diela našich predchodcov – pravekých lovcov. Sám autor uvádza: „Predhistorické umenie pravekého človeka ma vždy lákalo – je to prvá téma, s ktorou sa stretáva každý umelec v rámci výuky dejín umenia. Pri výbere kolekcie pre Svätý Anton som prihliadal skôr na zvieratá trofejové. Okrem kresieb mamutov, sú to hlavne kopytníky – praveké jelene, lane, daniele, bizóny, zubry, diviak, no taktiež je tu africká zver – hlavne antilopy, ďalej šelmy ako hyena, levice, medvede,… Aby som sa priblížil čo najviac skutočnosti, všetky obrazy sú maľované len rukou, prstami, prípadne rozstrapkaným drievkom, lebo štetec ako taký praveký človek nepoznal. Praveký maliar často využíval aj nerovnosť stien vo svoj prospech a je možné, že k vyobrazeniu na stropoch jaskýň ho inšpirovala aj hra tieňov z vatry. …“

WEB_zubor Altamira

(detail) Zubor – jaskyňa Altamira (Španielsko) 13 500 pred n. l.

Akad. arch. Róbert Viktor Němeček je profesionálnym výtvarníkom i manažérom v oblasti kultúry – momentálne pôsobí ako riaditeľ Galérie Jána Koniarka v Trnave a je aj umeleckým riaditeľom spoločnosti Spectrum ART. Narodil sa 8. 3. 1957 v Bratislave. Najprv študoval na Ľudovej škole umenia, potom na Strednej umelecko-priemyslovej škole v Bratislave – odbor úžitková grafika a grafický dizajn. Na VŠVU v Bratislave študoval interiérovú architektúru a výstavníctvo u prof. Vilhana a prof. Kuzmu. V rokoch 1986 až 1992  bol členom PHOTO-DESIGN-STUDIA, neskôr Němeček-Design-Studia. Od  roku  1999  je členom spoločnosti   Spectrum ART. Maľbe obrazov sa venuje od roku 2004. Svoje práce už vystavoval, v Lahti vo Fínsku, v USA  – Severnej Karolíne, v Ríme, Monaku, Ústí nad Labem, v  Olšanoch pri  Brne, Trnave i Bratislave. Kolekcia premalieb pravekých lovcov, ktorú vytvoril, obsahuje 120 obrazov z jaskýň všetkých kontinentov. Na našu výstavu vybral 50 obrazov prevažne z našej európskej oblasti, aj keď najstaršia je replikou vôbec tej prvej, ktorá vznikla na území Juhoafrickej republiky 90 tisíc rokov pred n. l. Za pomoc pri realizácii výstavy patrí naše poďakovanie predovšetkým  autorovi, no taktiež aj spoločnosti Spectrum ART. Výstava potrvá v múzeu do konca septembra2015, takže ju budú môcť vzhliadnuť aj návštevníci jubilejného – 25. ročníka Dní sv. Huberta – 5. a 6. septembra 2015.
Na výstavu srdečne pozývame!

autor: Ing. Marian Číž, riaditeľ Múzea vo Sv. Antone
foto: autor

KONIEC_CLANKU

Tags: