LOVEC | Z lovcovho denníka
4036
post-template-default,single,single-post,postid-4036,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z lovcovho denníka


SRNEC

Srnčia ruja je obdobím, na ktoré čaká azda každý poľovník. Vtedy možno vidieť aj také jedince srnčej zveri, ktoré po iné obdobia roka vidno len zriedka alebo vôbec. Ešte začiatkom poľovnej sezóny na srnca som zavítal do poľovnej oblasti Gemenc v južnom Maďarsku a veľmi sa mi tamojšia prírodná scenéria i bohatosť poľovného revíru zapáčili. Už vtedy som sa rozhodol, že sa sem vrátim aj v období srnčej ruje. Neodradila ma ani vzdialenosť, keďže od Bratislavy je to skoro 350 kilometrov, pretože celú cestu s výnimkou asi 25 kilometrov ideme po diaľnici.

Poľovný revír sa rozkladá na oboch brehoch rieky Dunaj na území národného parku. Povodie Dunaja s množstvom mokradí a blízkych, väčšinou agátových lesov, poskytujú zveri ideálne životné podmienky. Gemencská oblasť je známa lovom kapitálnych jeleňov. Je tu i hojnosť čiernej zveri a na rozľahlých agrikultúrnych plochách sa zasa výborne darí srnčej zveri. Váha tu lovených srncov sa spravidla pohybuje okolo 300g, ale samozrejme sa nájdu jedince aj na 500g.

Srnec strelený z posedu.

Srnec strelený z posedu.

Gemenc patrí medzi najstaršie poľovné revíri v Maďarsku, kedysi to bol kráľovský revír a loviť v ňom bolo veľkou výsadou. Infraštruktúra, ubytovacie a stravovacie služby sú tu na vysokej úrovni. K dispozíciu sú lesné hájovne, pre náročnejších lovecký kaštieľ prípadne kúria s možnosťou poľovania z koča ťahaného koňmi.

Ja osobne skôr uprednostňujem ubytovanie v tradičnej poľovníckej chate a preto som sa ubytoval v hájovni, ktorá leží na malej čistinke v krásnom agátovom lese zhruba 6 kilometrov od blízkej obce.

Srnec strelený vábením na poli.

Srnec strelený vábením na poli.

Keďže som prišiel troška skôr, koncom júla, srnčia ruja sa len pomaličky začínala. Šťastie sme skúsili najprv v agátovom lese, jednak z dôvodu, že poskytoval priaznivejšiu klímu, ale tiež preto, že poľovný sprievodca mal vyhliadnutého srnca, ktorého mi chcel ukázať. Jednalo sa o jedinca s veľmi zaujímavým raritným parožím. Parožie šestoráka, no na ľavej strane s malým parožkom asi 5 cm nad ružicou.

Zavčas ráno sme sa teda vydali na obvyklé miesta, kde sa zvykol tento srnček zdržiavať. Skúšali sme aj vábiť, no srnce na vábničku zatiaľ nereagovali. Niečo po pol ôsmej sme prišli k posedu, ktorý stojí uprostred malej čistinky obklopený agátmi a borovicami. Usadili sme sa, ešte sme sa ani poriadne nerozhliadli a z lesa vyšiel pekný srnec. Rýchly pohľad cez pozorovací ďalekohľad môjho poľovného sprievodcu a dal mi povolenie k streľbe. Vzdialenosť bola niečo viac ako 100 metrov. Vyšla rana a srnec značil zásah. Prebehol asi 10 metrov a zhasol pod blízkym agátom. Mal som obrovskú radosť.

Po odpočinku v chate nasledovala večerná vychádzka, kedy sme sa išli pozrieť na nové miesto. Videli sme pekne založeného, no príliš mladého srnca a niekoľko veľmi mladých srnčekov. Večer som sa vrátil na chatu, no i napriek značnej únave som sa už nemohol dočkať rána. O štvrtej hodine ráno prišiel môj sprievodca a vybrali sme sa posliedkou obzrieť miesta, kde sa zvykol zdržovať už spomínaný srnec. Jedným z prvých miest bola malá čistinka so zdrojom vody a soliskom, kde sa tiež zvykol zdržiavať. Skúšali sme vábiť, no nič. Vyšiel asi iba dvojročný mladý srnček s pekne založeným parožím šestoráka. Chvíľočku sme si dopriali tento krásny zážitok a pozorovali sme ho asi na vzdialenosť 30 metrov. Krátko na to sme smerovali k aleji agátových stromov pekne sadených do radov, kde sa z času na čas tiež zdržoval. Cestu nám spríjemnil pohľad na srnu pasúcu sa pri poľnej ceste.

Výrad pred hájovňou.

Výrad pred hájovňou.

Prechádzajúc dlhou alejou agátových stromov, otáčajúc neustále hlavu zľava – doprava, sem tam priložiac k očiam pozorovací ďalekohľad začala naša pozornosť troška ochabovať. Už takmer pred koncom stromoradia pred odbočkou na lesnú cestu sa môj sprievodca zrazu zastavil, rýchlo zdvihol ďalekohľad a povedal „to je on, rýchlo strieľaj“. Chytil som pušku a pripravil sa k streľbe, srnec však urobil pár krokov, my zarovno s ním a nakoniec pekne zastal priamo v strede aleje, vo vzdialenosti asi 100 metrov. Rýchlo som zamieril a vyšiel výstrel. Srnec padol v ohni. Ovládla ma ohromná radosť, tešil sa aj môj poľovný sprievodca. Potľapkal ma po ramene a povedal „nabudúce si vyrazíme na polia, tam si sám privábiš pekného srnca“.

srnec strelený vábením na poli_2

Srnec strelený vábením na poli.

Na poobednú vychádzku sme sa vybrali už o piatej, slniečko svietilo, len sem tam ho prekryl dáky oblak. Šťastie sme skúsili na okraji slnečnicového poľa. Po krátkom vábení vybehol mladý srnček s pekne založeným parožím. Chvíľu si nás obzeral a aj mi jeho a potom sme šli ďalej.

Srnec strelený vábením na poli.

Srnec strelený vábením na poli.

Zrazu sa počasie začalo meniť. Troška zapršalo, bolo cítiť nízky tlak a začal fúkať vietor. Už som mal obavy, že z mojej poslednej vychádzky nič nebude. V diaľke sme však videli čistú oblohou a tak sme sa rozhodli počkať na blízkom posede, kým nepohoda prejde.

Nakoniec sa znova vyčasilo, slniečko už zapadalo a my sme šli k blízkej čistinke, kde na oboch jej koncoch bol posed. Čistinka bola v tvare písmena U, ohraničená kukuričným a slnečnicovým poľom. Ako sme prechádzali poľnou cestou, zazreli sme takmer presne pod druhým posedom srnca. Vzdialenosť asi 350 metrov, vošli sme teda asi 5 metrov do slnečnice a začal som vábiť. Srnec začul vábničku a okamžite sa rozbehol smerom k nám. Po pár sekundách už bol skoro pri nás. Mal som dostatok času na prípravu a počkal som až sa srnec, ktorý už bol menej ako 50 metrov od nás pekne postaví do kríža. Zaznel výstrel a srnec padol v ohni.

Bol som nadmieru spokojný, cestou nazad sme videli ešte dva ďalšie srnce, čo ma utvrdilo v tom, že tento nádherný revír má skutočne čo ponúknuť každému vášnivému poľovníkovi. Z Gemencu som odchádzal plný krásnych dojmov s túžbou znova sa sem čo najskôr vydať.

autor: JUDr. Miroslav Bilský, DiS.
foto: autor


inzercia
022jelen_a

KONIEC_CLANKU

Tags: