LOVEC | Z lovcovho denníka
4383
post-template-default,single,single-post,postid-4383,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z lovcovho denníka


TITULKA_brechanie_srnca

Bolo krásne ráno 23. marca 2015. Počas noci sa mi snívalo o stretnutí s krásnym srncom. Keď som sa zobudil, ráno o pol ôsmej, išiel som sa naraňajkovať a pri raňajkách som si povedal, že sa pôjdem pozrieť do lesa na jedno miesto. Nebol som tam už dlhšie, tak ma zaujímalo, čo je tam nové. Najedol som sa slaninky, poupratoval som za sebou, išiel do svojej izby a začal si chystať veci do lesa. Keď už všetky veci boli v ruksaku, obliekol som si veci, zobral som kameru, bez ktorej by som do lesa ani nešiel a keďže som si zabudol pribaliť vodu, rýchlo som zobral ešte minerálku a vydal som sa na cestu. Bolo niečo po ôsmej hodine ráno, pomaličky som kráčal cestičkou do lesa.

S1460004

Po ceste som stretol srny, ktoré som nestihol nafotiť  ani natočiť, ale už onedlho som videl niekoľko kusov vysokej. Tie som stihol aspoň natočiť na kameru. Cestou ma sprevádzal spev vtákov a šum lesa. Pomaly som sa blížil k tomu môjmu miestu, kde som mal namierené, no musel som najprv prejsť okolo včelína a to nebolo veľmi príjemné. Včely boli agresívne a útočili, a ja som musel pred nimi utiecť preč. Prechádzal som pomedzi kríky, no boli také ostré a husté, že som musel ísť na zemi po štyroch. Vyšiel som celý dopichaný a poškriabaný. A aby toho nebolo málo, o pár minút, keď som nedával pozor sa mi podarilo stupiť do blata a spraviť šnúru. Po desiatich minútach namáhavej cesty som prišiel na moje miesto.

S1460023

Obzrel som si lúku, okolo ktorej boli všade stromy a dve cesty, ktoré viedli von. Na lúke okrem posedu a krmiva nebolo nič. Zamieril som k senníku, išiel som pomaličky a pozeral som sa pod nohy či náhodou niečo nenájdem. Bol som už len pár metrov od senníka a vtedy som pred sebou uvidel parožtek od srnca. Natočil a odfotil som si môj „unikátny“ nález. Presne vtedy, keď som ho chytil do ruky, na mňa z lúky zabrechal srnec a poriadne ma vystrašil, keďže pár minút pred nájdením parožku tam nebol nikto. Parožtek som si zobral a išiel som ku senníku odfotiť sa, lenže srnec mi nedal pokoj a stále na mňa brechal. Hneď ako som sa odfotil s parožkom, nastavil som si kameru a začal srnca natáčať. Bolo už niečo viac ako 10 hodín ráno. Srnec sa stále približoval a ja som začal brechať presne tak ako aj on. Brechal srnec … brechal som aj ja.

S1460020

Niekomu by to prišlo ako mimoriadne vtipná situácia, ale srnec bol stále bližšie a bližšie. Nevzdával to a stále brechal a približoval sa a ja som mal stále lepšie a lepšie fotky i video. Nakoniec prišiel ku krmivu a prestal brechať aj keď ma videl a určite vedel že nie som srnec. Podľa mňa ten parožtek bol jeho z predošlého roku. Srnec nakoniec po pol hodine odišiel a ja som mal možnosť oddýchnuť si a pokračovať ďalej v prechádzke. Nič ďalšie som však nestretol a tak som sa vybral domov. Cestou domov som sledoval vtáctvo a nádhernú prebúdzajúcu sa prírodu. Doma som sa s rodinou podelil o zážitky a ukázal im videá a fotky. Bolo presne 12 hodín keď som sa vrátil. Odložil som veci a zaspomínal som si na tohto srnca.

autor: František Šiška
foto: autor, titulná fotka – Soňa Murínová

KONIEC_CLANKU

Tags: