LOVEC | Z našich lesov
4563
post-template-default,single,single-post,postid-4563,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z našich lesov

TITULKA_DANIEL2


 

Všetko to začína jedným telefonátom s kamarátom. Ako sa vraví, neplánované akcie sú tie najlepšie a tak je to aj teraz. Počas telefonátu sme zistili, že obaja máme čas v určité dni a naplánovali sme si fotoakciu na dátum 12. – 13. októbra. Hovor prebiehal v nedeľu ráno, poobede som sa pobalil a vydal sa na cestu do Zvolena, kde som v pondelok ešte musel absolvovať v škole Hlavné cvičenia. Všetko prebehlo v poriadku a v pondelok poobede som už sedel vo vlaku smerom na Nové mesto nad Váhom, kde ma už čakal kamarát. Porozprávali sme si zážitky z jelenej ruje a pripravili sme sa na nasledujúce dva dni. Nabiť baterky, vyprázdniť karty, pripraviť poživeň, dobre sa obliecť a samozrejme dobre sa naladiť. Všetko sme úspešne zvládli a v utorok ráno o 4 hodine vyrážame. Nechávame auto v dedine a v studenej noci sa púšťame do revíru v Bielych Karpatoch. Občas sa zastavíme a počúvame.

Chrrr

Daniel v ruji

Všade je hrobové ticho a to neveští nič dobré. Pomaly prichádzame na rujoviská. Stále nič. Nevadí, snáď sa to rozbehne. Skladáme si veci a berieme len fotoaparát so statívom, kameru a maskovačky. Prichádzame na rujovisko. Konečne počuť to typické dančie rochanie, na ktoré sme čakali celý rok! Sme povzbudení a prikrádame sa na okraj rujoviska. Maskujeme sa a čakáme na viac svetla. S prichádzajúcim svetlom sme zahliadli prvé daniele pri ich upeňovaní si pozícii na rujovisku. Avšak, sú zatiaľ ďaleko. Čakanie sa nám vypláca a prichádza silnejší daniel, ktorý si mláti hlavu o vyvrátený peň ako o život. Ruja je na začiatku, daniele majú v sebe ešte veľa sily a agresie. Je však, stále málo svetla a nevzniká žiadna dobrá fotka. Neskôr prichádzajú dva slabšie, asi  trojročné daniele a začína sa nám divadlo. Prichádzajú asi na 15 metrov. Obzerajú si nás z každej strany a my tak máme dosť času si ich nafotiť aj natočiť. Všetko je však nekvalitné. Prichádza aj mladší špicáčik. Zrazu sa spoza horizontu vynorí naozaj silný daniel. Vyháňa od nás 3 mladšie daniele a upevňuje si svoju dominantnosť na rujovisku. Pyšne si vykračuje po svojom území s nezvyčajne hrubým krkom a hlasite oznamuje ostatným záujemcom, že on je tu pán. Neskôr daniele odchádzajú od nás ďalej. My sa rozhodujeme, že meníme miesto najmä kvôli svetelným podmienkam, keďže na mieste kde sme boli bol veľmi silný zápoj a listy ešte neboli poopadávané.

Siesta

Fotoúlovok daniela oddychujúceho na slnku

Posilníme sa čajom a čokoládou a presúvame sa na nové rujovisko, ktoré vyzerá oveľa lepšie. Darilo sa nám tu aj pred dvoma rokmi, kde som odfotil krásny súboj danielov. Je tu viac svetla a ako sa približujeme celá hora hučí. Tuto to musí vyjsť! Pomaly sa približujeme na miesto činu. Z rujoviska odbieha jeden daniel a smeruje rovno k nám. Obávame sa, že keď nás zbadá mohol by vyplašiť celé rujovisko. Avšak, daniel je zvedavý a prichádza úplne blízko. Zo zemi robíme pár záberov a daniel odchádza ďalej. My sa tak môžeme posúvať bližšie. Prišlo však to, čoho sme sa obávali najviac – vietor! Otočil sa a začal viať smerom od nás k danielom. Tie nás zavetrili a odbehli od svojich rujovísk. My sme sa presunuli do stredu rujoviska a zamaskovali sa. Snáď sa niečo objaví. A tak aj bolo. Po čase sa ozval známy zvuk a neskôr aj prvý daniel, ktorý sa vrátil na svoje rujovisko. To čo sa dialo potom, bol sen pre každého fotografa, poľovníka či milovníka prírody. Zovšadiaľ sa začali objavovať daniele. Chŕkali kúsok od nás a nás si skoro vôbec nevšímali. Všimli si nás až keď boli naozaj len na pár metrov. Moja uzávierka cvaká ako o život a natáčame aj pár dobrých záberov. Počujeme aj zopár súbojov, ale nanešťastie len za horizontom. Užívame si každú chvíľku tohto divadla, ktoré človek doma nezažije. Všetko sa však v prírode končí a tak je to aj v našom prípade. Sú asi 2 hodiny popoludní a my máme ešte pár hodín do tmy. Radíme sa čo ďalej. Voľba padá na lúky, kde by sme tiež chceli spraviť pár záberov. Hneď ako vyjdeme z rujoviska na lúku, poteší nás pohľad na asi 6 danieliek a jedného špicáka ako sa pokojne pasú. Robíme pár záberov a darí sa aj video. Potichu sa presúvame ďalej a uchvacuje nás pohľad zhora na krásne sfarbenú zmiešanú horu.

TOP

Súboj danielov

Prichádzame na rozsiahle lúky. Hneď na prvej sa nám naskytol zaujímavý pohľad. Asi 5 danieliek, 3 špicáky a jeden starší daniel ležia a oddychujú. Plazíme sa bližšie a fotíme. Spoza kopca, ale prichádzajú ďalšie danielky, ktoré nás spozorovali a celá črieda odbieha do lesa. Prechádzame viaceré lúky, ale za spomienku stojí len stretnutie sa s dvoma kapitálnymi danielmi, ktorí si to namierili na krmovisko s repou. Sme riadne uzimení, unavení, ale šťastní keďže naše karty a kazetky v kamere sú plné. Odchádzame domov sa vyspať a popozerať si čo sa vlastne podarilo. Ešte pred odchodom si však robíme na rujovisku, kde sa nám darilo, kryt z haluziny a prikrývame ho maskovačkou.

V nasledujúci deň je zhoršené počasie čo nás veľmi neteší. Prichádzame do krytu a všade je ticho. V podstate za pár hodín strávených v kryte za ukrutnej zimy stojí za zmienku jeden daniel, ktorý si ľahol pred nás, avšak medzi konáre, takže fotky nestoja za veľa. Začína husto pršať a my začíname rozmýšľať nad útekom. Tak sa aj deje, keďže na nás negatívne vplýva ešte viac faktorov a my sme nútení ísť sa domov vysušiť. Pri čaji spomíname na zážitky, ktoré sme zažili a plánujeme ďalšie akcie do budúcnosti. Večer prichádzame na vlakové nástupište, priateľsky si podávame ruky a prajeme si všetko dobré. O pár minút sa vlak pohýna a mne zostávajú už len spomienky v podobe fotiek a videí. Díky parťák!

autor: Dominik Belica
foto: autor

KONIEC_CLANKU

Tags: