LOVEC | Z poľovníckej knižnice
4826
post-template-default,single,single-post,postid-4826,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z poľovníckej knižnice

TITULKA_BETULIENKA


O tajomných zákutiach sexu nevedela takmer nič. Ja som ju ochotne podúčal a našiel v nej kreatívnu žiačku. Pružne sa adaptovala a veľmi rýchlo sa tvorivo zapojila do mileneckých hier. Zrelú ženu začalo milovanie baviť hádam viac ako mňa. A to je už čo povedať!


Clivý neónový mesiačik bojazlivo nazeral do izby na poľovníckej chate. Cez starosvetské okná s mosadznými kľučkami sa mátoživé lúče pretiahli vari do polovice veľkej miestnosti a osvetľovali poháre, šálky a rôzne drobnosti na dlhom stole z masívneho červeného smreka.

“Spíš?” ozval sa jemný hlások.

“Spím!” odpovedal som vzápätí rezolútne, otočil sa na druhý bok a zaspal.

Mal som patričný dôvod takto odvrknúť peknej vdove. Už tretiu noc som sa pokúšal prelomiť bariéry kŕčovitého odporu prameniaceho zo smutných životných skúseností. Vedel som, ako lačne prahne po dotykoch, no strach aj náboženské predsudky jej bránili poddať sa citom.

Prvý spoločný večer bol pre mňa hotovým utrpením. Spať pod jednou strechou, dokonca v jednej komnate s dlho nevyužitou a teraz už načisto voľnou ženou bez fyzického kontaktu bolo nad moje sily. S krásnou vdovou sa nedalo nezáväzne flirtovať a ja som jej nič sľubovať nemienil, lebo nerád klamem.

“Veď ty do rána určite odmäkneš!” pomyslel som si a zaspal.

Žiaľ, do postele sa mi nepchala ani nadránom.

“Musím len vydržať, nakoniec podľahne,” utešoval som sa.

K dokonalej synchronizácii blízkych duší, k splynutiu tiel a citov napriek náznakom a prísľubom nedošlo ani nasledujúcej noci. Čerti ma brali, keď som po polnoci zostal len nasucho snívať.

“Zajtra sa na teba vykašlem!” zaprisahal som sa v duchu.

Ráno som si prestal, aspoň navonok, chladnú vdovu všímať.

Po spoločnom výlete do prírody sme koštovali sládostnú medovinu, božský nápoj našich predkov. Rozčarovaný z vytrvalého odmietania dovolil som si črpnúť nektáru o čosi viac, ako sa v mierne sterilnej spoločnosti patrí. Riadne pripitý som večer zaľahol do postele a na ústretovú otázku odvrkol peknej vdove.

Noc má svoju moc, najmä keď vrcholí spln mesiaca. Ľadové dámy zrazu zistia, že trpia somnambulizmom. Proti svojej vôli v námesačníckom záchvate vstanú z postele a činia, po čom v skutočnosti túžia. Krátko po polnoci ma štebotavý hlások vyrušil zo sladkého spánku.

“Samko, spíš? Vieš, akosi mi je prihorúco. Však môžem otvoriť okno?” zobudila ma uprostred noci.

Chvíľu mi trvalo, kým som sa prebral z mrákot a zanalyzoval momentálnu situáciu.

“Pravdaže, ale musíš ma prísť zohriať, aby som ani náhodou neprechladol,” kul som železo za horúca, hoci som nedúfal v úspech.

Tentoraz som sa však sakramentsky zmýlil. Nestihol som sa ani poriadne prebrať z driemot a už som mal pod paplónom žeravú ženu. Nielenže nekládla odpor, ale aktívne mi pomáhala, všestranne vychádzala v ústrety.

Vášeň konečne prekonala rozum. Razom zvíťazila u oboch. V skromnej poľovníckej chate, v bývalej horárni sa začal vášnivý vzťah. Na svitaní som sa nežnej milenky s miernou výčitkou v hlase spýtal:

“Načo si robila toľké drahoty? Dnes odchádzaš a zatiaľ sme si užili len zlomok noci!”

“Nepýtaj sa. To sú pre teba nepochopiteľné, ale pre mňa zásadné veci. Viac už o tom nehovorme!” rezolútne vyhlásila svojprávna dáma. Moja vdovička.

Plnokrvná žena sa síce dokázala včas zbaviť muža – alkoholika, no potom žila ako mníška. Celkom dobrovoľne. Viera v Boha jej zakazovala rozviesť sa s chlapom, ktorému prisahala vernosť pred oltárom. Nežila s ním, no ani sa nesnažila ho podviesť, hoci príležitostí mala na mraky. Ako každá pekná baba.

Strašne dlho jej trvalo, kým konečne začala myslieť i na seba. Veľa voľného času nemala, veď bez pomoci vychovávala dve deti. Tie však dorástli a zrazu prestali matku potrebovať. Finančnej podpory sa samozrejme nezriekli, domov predstavoval jedinú istotu, ale našli si iných spovedníkov. Mama zostala bokom. Nevyužitá, nedocenená, plná životných štiav.

Pre cieľavedomého princa, ktorý sa nachádzal v správnom čase na správnom mieste, nebol problém prebudiť hybernujúcu Šípovú Ruženku. Veď nešlo o žiadnu neduživú chuderu, ale o celkom modernú ženu zrelého veku. Betulienka sa vyznala vo výpočtovej technike, mobil ju vôbec nedesil. Naopak, esemeskami zaplavovala známych a rodinu a surfovanie po internete jej pomáhalo vypĺňať voľný čas.

O tajomných zákutiach sexu nevedela takmer nič. Ja som ju ochotne podúčal a našiel v nej kreatívnu žiačku. Pružne sa adaptovala a veľmi rýchlo sa tvorivo zapojila do mileneckých hier. Zrelú ženu začalo milovanie baviť hádam viac ako mňa. A to je už čo povedať!

Veru, keď napokon zlomila predsudky, v posteli sa správala ako odtrhnutá z reťaze. Konečne jej došlo, že každý živý tvor, vrátane ženy v jej pozícii, má právo na milovanie. Podľa vlastného výberu. Bez výhrad a predbežných podmienok

O sexe som ju naučil všetko čo som vedel. Slobodne prijímala moje skromné skúsenosti, vďačne aplikovala v praxi nové poznatky, ktoré sa jej podarilo naštudovať z odbornej literatúry v technickej knižnici. Keď som vyčerpal vlastný rezervoár erotických vedomostí znásobených bohatou fantáziou, začala experimentovať ona. Priznám sa, ledva som stačil jej rastúcim nárokom.

Paripa sa konečne odviazala a začala naplno cválať. Držiac sa čiernej hrivy, jazdil som s vetrom o preteky. Ani náhodou jej nenapadlo spýtať sa jazdca, čo ju osedlal a skrotil, či nenasadila prirýchle tempo. Skrátka, naplno sa venovala zanedbanému hipologickému samoštúdiu. Aktívne, konečne bez zábran a predsudkov.

Keď sa zosynchronizuje odvážny jazdec s plnokrvnou kobylou, výhra v dostihoch je na dosah ruky. Prebudená divožienka napokon nasadila správne tempo. Zistila, že medové týždne sa dajú zopakovať nielen vo virtuálnom režime, ale i naživo.

Úryvok z knihy:
Poľovnícke poviedky z Liptova

Horár Sever
In memoriam 
17. diel
autor: Igor Mráz
ilustrácie: Bohumil Schovanec

KÚPIŤ KNIHU

KONIEC_CLANKU

Tags: