LOVEC | Z NAŠICH LESOV
5035
post-template-default,single,single-post,postid-5035,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z NAŠICH LESOV


TITULKA_LOS
Pokračovanie z minulého čísla
Čo raz častejší zaznamenávaný výskyt losa na území Slovenska je spôsobený rastom populácie v Poľsku, kde po druhej svetovej vojne panovala prísna ochrana losa. Vďaka tomu máme jedinečnú možnosť pozorovať toto impozantné zviera čoraz častejšie aj v našej krajine. Losa nie je jednoduché stretnúť vo voľnej prírode ani tam, kde je jeho početnosť vysoká. No o to väčšia vzácnosť je, keď bolo možné ho pozorovať aj na Slovensku pri takej nízkej populácii.

Náš autochtóny druh

Z opisov a archeologických výskumov sa zistilo, že losa dobre poznali naši predkovia na území dolnej Visly, ale aj na Považí, Orave a Pohroní. Molnár et al. (1984) vo svojej knihe Naše poľovníctvo uvádza, že zvyšky kostry losa na našom území objavili na začiatku starších štvrtohôr. Zachoval sa aj záznam od istého dominikánskeho mnícha a prírodovedca Alberta Magnusa, v ktorom sa uvádzalo, že v 13. storočí sa los hojne vyskytoval v Prusku, v Uhorsku a v Slavónii. Zachovalo sa dokonca i levočské posolstvo z roku 1517, kde sa uvádza, že Ľudovít Jagelovský dostal do daru losa. To sú dôkazy, že los bol súčasťou našej prírody. Populácie nevymizli len z nášho územia, ale boli ohrozené populácie v celej Európe. Ing. S. Bystriansky uvádza komplex faktorov, ktoré spôsobili vyhynutie losa na našom území, a to: stredoveká intezifikácia poľnohospodárstva, turecké vpády, protihabsburské povstania, hladomor, epidémie, vynález paľných zbraní a vojnové nepokoje.

bull-moose-591100_1920_web moose-931640_1280_web

Hlásený výskyt na Slovensku

Na Slovensku prvú migráciu losa Teren (1987) v publikácii Po stopách vzácnej zveri uvádza rok 1960. Asi sedem ročného jedinca ulovili, lebo si ho zmýlili s jeleňom. No pravdepodobne prišiel na naše územie aj skôr,  pretože opisované  ako nezvyčajné zviera, ktoré sa potulovalo vo Veľkej Fatre bol práve los. Tieto pozorovania sú dôkazom, že los opät začal naštevovať Slovensko a hľadal si miesto na život.

Ďalšie zaujimavé prípady: Ďalšieho losa spozorovali lesníci v Nízkych Tatrách v obvode bývalého lesného závodu Beňuš v roku 1961. Zdržiaval sa na južných svahoch Nízkych Tatier až do polovice júna, potom bol videný v Slovenskom Rudohorí, odtiaľ prechádzal cez Červenú skalu a Poprad, kde ho videli ešte v januári 1962 v polesí Rudňany. Potom ho podľa všetkého zastrelili.

V septembri 1968 v chotári Turnianska Nová Ves bol zaznamenaný výskyt losa, kde prvý raz ho zazreli pri viniciach obce Žarnov, postupoval pozdĺž hraníc s Maďarskom. Tento los nebol plachý, lebo ho doslova prenasledoval húf zvedavcov ako smeruje k obci Turnianska Nová Ves.

V roku 1972 pracovníci lesného závodu uvideli aj tu losov. Uvádzalo sa,  že na autostráde Bratislava- Brno videli dvoch jedincov. Lesníci po obhliadke stôp zistili, že išlo o losicu s asi dvojročným mláďaťom. Ešte v tomto roku sa s nimi stretli na Záhorí niekoľko ráz. Predpoludním 23. apríla tohto mladého losa zrazil vlak. Bol to samec s hmotnosťou 350 kg, ktorý asi pred mesiacom usmrtenia zhodil parožie. Stará losica sa v okolí miesta úhynu potulovala ešte niekoľko týždňov.

Viaceré losy boli pozorované v oblasti Braniska v októbri 1974. Išlo o losicu, ktorá pri stretnutí poľovníkom sa vôbec nezľakla a odišla pomalým krokom v poraste.

Ing. Róbert Trnka pozoroval najviac losov na Muránskej planine v rokoch 1989 až 1990. Zaznamenal aj hojný výskyt CHKO Horná Orava, ktorá svojimi prírodnými možnosťami a geografickou polohou sa stala vhodným biotopom migračných jedincov tohto druhu. Prvý výskyt v tejto oblasti bol v roku 1973. Od roku 1980 sa tu losy začali vyskytovať častejšie. Bolo pozorovaných 11 jedincov pod Babou horou v zimných mesiacoch. Pobyt losa bol zaznamenaný aj v Lesnej správe Lokca, Oravská Polhora, Trstená alebo v okolí Oravskej priehrady. Výskyt losa bol zaznamenaný aj v Poloninách, Nižnom Kručove, Hubovej, Jochách, okolie Maňkov a Chalinky, na Záhorí,  v Stupave a iných obciach na Liptove, Orave a Kysuciach.

moose-1056688_1280_web moose-70254_1920_web

Navrátenie do prírody

Slovensko poskytuje losom vhodný biotop s vhodnou potravovou ponukou, ale ich výskyt je závislý od vývoja poľskej populácie losa, ktorá musí byť natoľko početná, aby produkovalo toľko jedincov, ktoré by viac migrovali na naše územie. Ďalším ovplyvňujúcim faktorom sú stavy jelenej a srnčej zveri. Los v zimnom období je odkázaný na ohryz drevín, ktoré sú súčasťou potravy aj iných jeleňovitých. Dochádza k potravovej konkurencii, v ktorej los neobstojí. V oblasti, kde dôjde k úbytku krovitej etáži po určitú hranicu, los túto oblasť opúšťa ale jeleň a srnce tu zostávajú.

Počiatočným riešením na monitoring a zisťovanie ekológie losov na našom území sú aklimatizačné zvernice, ktoré sa plánujú budovať aj na Slovensku. Návrat losa do našej prírody by znamenalo obohatenie našej fauny, avšak je potrebné zvážiť riziko, ktoré so sebou losy prinášajú. O reštitúciu losa do Slovenskej prírody sa snaží Občianske združenie Žito so spoluprácou s Národným poľnohospodárskym a potravinárskym centrom (NPPC) v Nitre. Ich cieľom nie je zazverovanie revíru, ale spočiatku vytvoriť po prvých neúspešných pokusoch mikropopulácie a sledovať, či  Slovensko bude opäť domovom losa. Do volnej prírpdy sa plánuje postupne vypušťať potomstvo jedincov, ktoré sú umiestnené v priestoroch NPPC.  Ing. S. Bystriansky uvádza, že úspechom budú prvé narodené slovenské mláďatá a vytvorenie mikropopulácie s migrujúcimi jedincami z Poľska. Spolu s losom pred 300 rokmi bol takmer vyhubený aj jeleň európsky (Cervus elaphus). Vďaka podobným projektom sa jeleňa podarilo opäť navrátiť do prírody a to je aj súčasným cieľom, ale s losom mokraďovým.

Pilotný projekt Reštitúciu losa európskeho do Slovenskej prírody bol podporený Islandom, Lichtenšjnskom a Nórskom prostredníctvom Nadácie Ekopolis spolu s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA.

Škody spôsobované losou zverou

Škody spôsobené losmi sú obrovské hlavne na mladých borovicových porastoch. Okrem ohryzu veľké množstvo mladých porastov pošliapu, poškodia vytĺkaním, hlavne najväčšie škody spôsobujú v zime a to hlavne lúpaním kôry. To vedie zhoršeniu kvality dreva a zároveň je to vstupom pre drevokazné huby a iné ochorenia, ktoré znehodnotia drevinu.

Podľa výskumu na LS Vyšší Brod  (2011) s trvalým výskytom losa, bolo zistené, že najviac losy poškodzovali predovšetkým jedle, duglasku, javor, menej poškodené boli práve borovice, jasene, buky, smreky a jelše. Atraktívne pre losy sú aj polia s repou, ovos a ovocné sady, kde požierajú hlavne jablká. Účinnou ochranou na kultúrnych plodinách sa preukázali elektrické ploty. Ohryz niektorých uprednostnených druhov drevín je v prospech takých drevín, ktoré nie sú obľúbené na ohryz, ale zároveň sú hospodársky významné. Jarabina (Sorbus spp.) spolu s javorom (Acer spp.) je v tejto súvislosti veľmi utláčaný druh a ako ohryzová drevina je pre losy veľmi atraktívna. Jarabina má rýchlu regeneračnú schopnosť, spravidla je schopná prežiť pri intenzívnejších ohryzoch.  Z tohto dôvodu by sa mala využívať na zvyšovanie úživnosti v revíroch ako biologickú ochranu hospodársky významných drevín.

Záverom

Faktory ovplyvňujúce výskyt losa spočívajú aj v zachovaní jeho optimálnych biotopov. To znamená uchovanie mokradí s väčšími porastmi vŕby, jelše, udržovanie primeraných stavov jelenej a srnčej zveri a obmedzenie rekreačného využitia v centre výskytu losa. V prípade zachovania súčasného stavu prostredia, kde sa losy vyskytovali a ktoré súčasnosti obývajú, môže sa tento druh stať trvalou súčasťou prírody. Pri zhoršených podmienkach, alebo iných rušivých vplyvoch naše územie opustí a bude opäť len cenným migrantom slovenskej prírody.

autor: Bc. Zuzana Fričová
foto: autor

KONIEC_CLANKU

Tags: