LOVEC | STRELECTVO A BALISTIKA
5052
post-template-default,single,single-post,postid-5052,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

STRELECTVO A BALISTIKA


TITULKA_PRVA_POMOC

Zo zákona je každý občan povinný poskytnúť inému prvú pomoc, no aby k tomu mohlo dôjsť a aby táto pomoc bola zároveň účinná a adekvátna, je nutné disponovať tiež potrebnými vedomosťami. Pri výkone práva poľovníctva žiaľ dochádza aj k strelným poraneniam, či už z nepozornosti alebo z nedbanlivosti, to v tomto prípade nie je až tak dôležité. Dôležité je dokázať takémuto človeku účinne pomôcť a podať prvú pomoc.

Na úvod by som určitý priestor rád venoval vymedzeniu a definícii základných pojmov ako sú:
nástrel – je to zranenie, kde strela neprenikne do tela, ale osobu udrie a odrazí sa. Nástrel môže spôsobiť napr. hematóm (podliatinu, modrinu), prípadne môže zlomiť kosť.

ostrel – strela zasiahnutú osobu zraní len povrchovo – poškodí len pokožku. Zranenie v prenesenom význame slova pripomína ryhu na povrchu tela, ľudovo ho možno nazvať “ošuch”.

zástrel – patrí medzi veľmi závažné poranenia, strela vnikne do tela a zostáva v ňom.

priestrel – taktiež veľmi závažné poranenie, strela prenikne telom a vyjde von. Priestrel je typický vstrelom, výstrelom a medzi mini vzniknutým strelným kanálikom.

Vstrel je typický najmä znečistením po obvode otvoru po strele. Často sú tam zvyšky tkaniny z odevu, spálený prach prípadne iné nečistoty.

Výstrel sa dá ľahko rozoznať od vstrelu. Je to diera s výhrevom kože, koža je rozstrapkaná smerom von. Toto sú však len viditeľné stopy, ktoré sú viditeľné voľným okom na povrchu. Strela, ktorá prešla telom však mohla spôsobiť závažné poranenia vnútorných orgánov, prípadne svalového tkaniva alebo kostí.

Ihneď po príchode k osobe postihnutej strelným zranením by sme sa mali riadiť týmito základnými pravidlami prvej pomoci:

  1. pokúsiť sa zastaviť veľké vonkajšie krvácanie. V žiadnom prípade však neintervenujeme do rany rukami ani inými predmetmi, ak nemáme po ruke obväz môžeme použiť vreckovku alebo iný čistý kus látky. V prípade, že ide o krvácanie z tepny použijeme tlakový obväz, ak tlakový obväz nemáme skúsime si vyrobiť adekvátnu náhradu z pružnejších častí nášho oblečenia. V prípade, že boli zasiahnuté pľúca, tzv. pneumotorax – inak povedané aj narušenie steny hrudnej, je potrebné okamžite ranu uzavrieť. Na jej uzatvorenie môžeme použiť sterilnú nepriepustnú vreckovku, prípadne igelit a ak nemáme skutočne nič iné tak otvor uzavrieť aj holou dlaňou.
  2. následne po zastavaní krvácania by sme mali postihnutého uložiť do stabilizovanej polohy najlepšie tak, aby sa s postihnutým už nemuselo hýbať. V prípade pneumotoraxu poloha v polosede a zapretie horných končatín o podložku. Ak bola zasiahnutá končatina, tak by sme ju mali zdvihnúť a držať ju nad úrovňou srdca.
  3. nesmieme zabudnúť na uvoľnenie odevu okolo krku, hrudníka a pásu postihnutého.
  4. následne by sme mali kontrolovať obväz, či rana nepreteká a pokúsiť sa udržať postihnutého pri vedomí. Ak upadol do bezvedomia je nutné kontrolovať, či nedošlo k zastaveniu dýchania. Postihnutému nedávame za žiadnych okolností nič piť ani jesť. Po vykonaní týchto základných opatrení je nutné čo najskôr zavolať záchrannú službu a políciu.

autor: JUDr. Miroslav Bilský DiS.
foto: archív

KONIEC_CLANKU

Tags: