LOVEC | FOTOREPORTÁŽ
5067
post-template-default,single,single-post,postid-5067,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

FOTOREPORTÁŽ


TITULKA_ROZSUTEC

Po dlhom čase sme sa v jeden pekný slnečný deň s partiou štyroch ľudí vybrali na Veľký Rozsutec, ktorý patrí medzi najkrajší vrchol Malej Fatry. Jeho nadmorská výška je len 1609 m. n. m. Výstup hore ale nie je žiadna prechádzka. Z vrcholu je krásny výhľad na Vysoké Tatry, Veľkú aj Malú Fatru a Vrátnu dolinu.

01

Trasa

Výstup sme začali o 6 popoludní, keďže hore sme sa chystali aj prespať. Do batoha sme si zobrali to najdôležitejšie, fľaše s vodou, jedlo, oblečenie, spacáky. „Obuť pevné topánky a ide sa.“ Foťák a statívy boli kilá navyše, ale patrí to k tomu. Hore sme sa vybrali zo Zázrivej – bielej po zelenej značke smerom na medziholie. Cesta hore nebola taká náročná, išlo sa po lesnej cestičke cez nádherný bukový les. Vtáky a žblnkot potoka nám len spríjemňovali cestu. V lese nad nami sa občas ukázal Rozsutec.

02

Pod Rozsutcom

Konečne po skoro 2 hodinách sa dostávame na sedlo medziholia pod Rozsutcom. Kedysi tu bývala chata, ktorá tu už nestojí, pretože vyhorela. Dávame si tu krátku prestávku na oddych a fotenie, ešte stíhame pozorovať západ slnka a potom vyrážame po červenej značke smerom na Rozsutec.

03

S pribúdajúcimi metrami to začína byť troška náročnejšie. Prechádzame po úzkom chodníku a miestami sa musíme držať reťazí. Je už dosť šero a preto si pomáhame čelovkami. No tá námaha stojí za to a už sa tešíme na vrchol, kde si budeme vychutnávať krásny výhľad. Ani sme sa nenazdali a už sa pomaly blížime k vrcholu. Nachádzame sa nad hornou hranicou lesa a kráčame po hrebeni. Za ním sa nachádza rázcestie, od ktorého je to len kúsok na samotný vrchol.

Konečne sme na vrchole. Hľadáme si miesta na rozloženie spacákov a pripravujeme sa na ranný východ slnka. Nikomu z nás sa ešte nechcelo spať a tak sme s úžasom a z pohodlia spacáku pozerali na krásnu hviezdnu oblohu.

04

Budík máme nastavený na 3:30 ráno.

05

Ráno

V podvedomí počujeme jemný pofukujúci vetrík. Pomaly cítime ako sa prebúdzame a prekvapene zisťujeme, že sa zobúdzame do krásneho rána. Obloha sa už pomaly farbí do oranžova.

06 07

Na jednej strane od nás je úplná hmla a na druhej je krásne slnečno. Nastavujeme si fotoaparáty a kamery a už len čakáme na ten krásny moment keď sa objavia prvé lúče slnka. O chvíľku sa krajina postupne osvetľuje tými najjemnejšími “dychberúcimi” farbami. Krása stvorenia sa jednoducho nedá opísať. Sledovali sme východ slnka a chválili Boha za také nádherné dielo.

08 11 10

autor: Jaroslav Mäsiar
foto: autor

KONIEC_CLANKU

 

Tags: