LOVEC | Z poľovníckej knižnice
5014
post-template-default,single,single-post,postid-5014,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z poľovníckej knižnice


TITULKA_KNIZNICA

Pevne dúfam, že nám všetkým je jasné, že príroda sa vie o voľne žijúcu zver postarať i bez nášho pričinenia. Keďže však človek veľmi významne ovplyvnil krajinu a dianie v nej, musí ho zaujímať, aký dopad to má na život jednotlivých druhov.

Na správanie sa divo žijúcich zvierat sa nemôžeme dívať len cez racionálnu prizmu rozumom obdareného živočíšneho druhu – koruny ľudstva. Trochu pokory a čestné priznanie, že nie všetkému rozumieme napriek úžasnému pokroku vtedy a neustálemu prívalu nových, podrobnejších poznatkov o svete a dianí v prírode, nám určite nezaškodí.

Zvieratá tu boli pred človekom a za tisíce rokov nestratili nič zo svojich dokonalejších zmyslov. Ľudia však majú snahu personifikovať ich chovanie, vysvetľovať ho zo svojho obmedzeného a zaujatého uhla pohľadu. Pritom vlastne ani dobre nevieme, aký bude podľa evolučnej teórie vplyv vzájomného súžitia na človeka, zvieratá, rastliny a neživé prírodniny.

V každom prípade nemáme racionálne a najmä morálne právo vyhubiť žiadny rastlinný ani živočíšny druh, lebo ani netušíme, aké postavenie vlastne zaujíma v zložitom a citlivom súkolí prírody a aký dopad na krajinu ako celok, ale aj na človeka by jeho absencia v budúcnosti mala.

Ochrana prírody a zachovanie jej krás a druhovej rozmanitosti musí mať stálu prioritu. Priemyselné parky po čase zaniknú, technické diela schátrajú vo víre vekov, no príroda, ktorá je našou kolískou, tá zostane, ba môže existovať i bez nás, expanzívneho a večne nenásytného druhu.

Naši predchodcovia neboli len dominujúcimi hosťami pri bohato prestretom stole, ale veru často aj obeťami ako prirodzená súčasť potravinového reťazca. Lov je starší ako samotné ľudstvo. Poľovníctvo sa v ľudskej spoločnosti postupne dostalo do polohy uceleného systému vedeckých, kultúrnych, etických a morálnych názorov a poznatkov vyjadrujúcich vzťah človeka k poľovnej zveri a zo širšieho hľadiska aj vzťah k prírode ako celku.

Divo žijúce zvieratá sú bohatstvom tejto planéty. Keď si nezainteresovaný človek prelistuje niektorú knihu jedinečných fotografií zo života našej zveri, bude milo prekvapený rôznorodosťou, pestrosťou druhov, variet a unikátnych tvarov živočíšnych druhov žijúcich na takom malom fliačiku v strednej Európe. Musíme urobiť všetko pre ochranu týchto živých klenotov, inak si ich nezaslúžime!

Nech nádherné obrázky zvierat vyvolávajú v človeku pocity blaženosti, nech prchavé momenty z ich života zachytené fotoaparátom alebo kamerou v ľuďoch evokujú pozitívne myslenie, pocity spoluzodpovednosti za zachovanie toľkej krásy!

Nie je na škodu veci, že správanie divej zveri je ešte stále aspoň z časti zahalené závojom tajomstva, ba niekedy až mystiky. Aby sme sa vedeli vcítiť do myslenia šelmy, museli by sme sa ňou stať. Väčšina z nás by sa iste radšej ocitla v koži predátora, iba typy matky Terezy by možno prijali rolu bezbrannej koristi. Pritom úloha každého druhu je nezastupiteľná a nenahraditeľná. Keď pochopíte, že aj drobný oriešok má pre prírodu rovnaký význam ako majestátny orol, máme vyhraté!

Úryvok z knihy: Horár Sever, Poľovnícke poviedky z Liptova, 15. diel, Borsučí kráľ
Autor: Igor Mráz

>>Čítať viac o knihe<< 

KONIEC_CLANKU

Tags: