Z poľovníckej knižnice
Niet krajšieho stvorenia na svete,
ako je mladá žena. Krv a mlieko na pohľad, krehká,
orosená ruža v rozpuku, zamatová, červená.
Nežným dotykom sa krásne dámy zvyknú tvarovať.
Štíhlučká, drobná lesná víla, ktorú lesník prekvapí vo voňavom
horskom kúpeli pri splne mesiaca, sa ľahko stratí v opare,
v hustej hmle. Len zvírená voda vo vývarisku pod bystrým vodopádom dosvedčí,
že jemná krása z plesa vyskočila pred chvíľou.
Plachej divožienky duša večne bude horára pokúšať.
Vďačne obetuje kyticu vzácnych horcov pre svoju fialovú pôvabničku.
V opojnom poblúznení mysle víťazia city nad pragmatickým rozumom.
Naveky tomu bude tak, verte mi.
Krásne sníčky nám nezoberie nik.
Pri mámení zmyslov môžeme sami vstúpiť do pozemného raja.
Nadránom pod rozkvitnutým orgovánom tisne sa líčko k líčku.
Tak to bolo už pred stáročiami a určite ani naši potomkovia nebudú odchodnejší.
Aj im láska hlávky zmotá.
S odstupom času zostávajú v nás nádherné spomienky.
Pocity prchavých okamihov šťastia, bohužiaľ,
neprežijú ani jedného z nás. Len pár vrúcnych citov,
uložených do veršov o ľúbostnom ošiali, zostane v zažltnutej zbierke poézie.
Moje bujné predstavy a prebytok fantázie vytisli mi básne lásky priamo z horúceho srdca.
Úryvok z kniny: HORÁR SEVER – Vrúcna vášeň
Autor: Igor Mráz
