LOVEC | Z lovcovho denníka
5718
post-template-default,single,single-post,postid-5718,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z lovcovho denníka


TITULKA_ZAJACE

Posledný decembrový týždeň roku 2015 som opäť rád prijal milé pozvanie od poľovného hospodára z PZ – Pilis v Maďarsku na poľovačku na zajace. Troška sa ma zmocňovala nervozita, nakoľko na zajace som ešte nepoľoval a preto som vždy so záujmom počúval debaty, kde sa preberalo ako a koľko treba predsadzovať na bežiaceho zajaca poľného. Vyzbrojený brokovnicou, dostatočným množstvom streliva, ale aj teoretických vedomostí som sa vybral na cestu.

Miroslav_Bilský_prvý zajac pripravený k pasovaniu

Prvý zajac pripravený k pasovaniu

Dorazil som s menším predstihom, aby som sa zvítal s domácimi a vypil si pokojne kávičku s menším občerstvením. Všetko už bolo pripravené, okolo pobehovalo množstvo nabudených poľovných psíkov, ktorí sa už nevedeli dočkať, kedy budú môcť voľne vybehnúť a nadháňať nám zver. 

Miroslav_Bilský_zajace ulovené na pooranom poli

Zajace ulovené na pooranom poli

Po vydaní základných inštrukcií a bezpečnostných pravidiel nás poľovný hospodár oboznámil s druhom zveri, na ktorú možno poľovať. Bol to zajac poľný, bažant, sojka škriekavá, straka obyčajná a líška obyčajná.

Miroslav_Bilský_zajac ulovený v ovocnom sade

Zajac ulovený v ovocnom sade

Miestom prvého pohonu bol rozľahlý ovocný sad. Prieseky medzi radami stromov boli široké azda osem metrom, tráva veľmi nízka, takže aj na veľkú vzdialenosť bolo veľmi dobre vidno. Ja a poľovný hospodár sme postupovali okrajom na samom konci ovocného sadu. Ak by línii strelcov, ktorí postupovali na druhý koniec – asi dvadsať metrov za nami nejaká zver ušla, bolo by to na nás. Pretože práve tu ovocný sad končil a zver by ušla do okolitých polí. Prešli sme pár desiatok metrov a zazneli prvé výstrely, ktorých intenzita prudko narastala. Zajko, huncút jeden sa musel pár metrov pred nami zaraziť a rozhodol sa bežať nazad. Znova padlo množstvo výstrelov, no až do tretice, keď sa zajačik opäť rozbehol našim smerom, kde pri konci ovocného sadu doslova letel, podarilo sa mi ho prvou ranou zložiť. Urobil riadny kotrmelec a zostal ležať. Bol som veľmi šťastný a zároveň zo mňa opadlo napätie. „Už mám svojho prvého zajačika“ pomyslel som si, super!

Miroslav_Bilský_výrad zveri

Výrad zveri

Druhý úlovok na seba nenechal dlho čakať. Prechádzali sme agátovým lesíkom a škôlkou mladých stromčekov, kde boli zasadené topole. Ja som šiel stredom po poľnej ceste a zrazu prudko vyletel z kríkov bažant, bol však vo vzdialenosti asi sedemdesiat metrov, takže o streľbu sa nik nepokúšal. Vzápätí z mojej ľavej strany vybehol zajac, rýchlo prebehol popred mňa cez malú čistinku k lesu, bum prvá rana, nič hneď dupla tá už ho ale zakryla. Zajko prebehol asi päť metrov a zostal ležať v kríkoch. Posledná etapa v tejto časti revíru prechádzala pekných starým lesom s hustými krovinami. Tu sa mi podarilo streliť pekného kohútika, ktorý vyletel kolegovi  po mojej pravici a ten vystrelil, bažant sa prudko stočil a letel na mňa. Okamžite som vystrelil aj ja a kohútik mi padol priamo k nohám. V lesíku sa kolegom podarilo streliť ešte jedného zajaca.

Na záver sme sa presunuli na okraj obrovského zoraného poľa. Chvíľku trvalo, kým sme sa všetci rozostavili, a kým sa tiež na jeho druhom konci pripravili strelci. Spočiatku by sa zdalo, že je pole prázdne, ale to bolo omyl. Zajačiky boli ukryté v každej hlbšej brázde a vyčkávali do posledného momentu a ak ich nevyduril pes, tak vybehli až keď bol poľovník na pár krokov od nich. Tu som si skutočne dobre zastrieľal. Na moje konto pribudli ďalšie štyri kusy a kolegovia sa tiež veľmi činili.

Cestou nazad sme ešte prehnali lesík blízko poľovného domu a priľahlé nepokosené kukuričné pole. Na výrad sa tak dostali ďalšie bažanty. Niekoľko z nich sa podarilo streliť aj mne. Nasledovalo slávnostné ukončenie poľovačky, ktoré bolo zavŕšené mojim pasovaním za lovca zajačej zveri. Po bohatom občerstvení sme sa rozlúčili a každý sa pomaličky pobral domov. Na záver možno dodať iba toľko, že Pilis ani tentokrát nesklamal a svojim verným lovcom daroval opäť jeden nádherný zážitok.

autor: Miroslav Bilský
foto: autor

KONIEC_CLANKU1

Tags: