LOVEC | Poľovnícke poviedky
6155
post-template-default,single,single-post,postid-6155,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Poľovnícke poviedky


Daj!

Blížila sa jeseň a to v Andrejovi vyvolávalo nervozitu. Cvičné streľby sa blížili. Ak nespraví tie, skončil. Chvíľu sa presviedčal, že to istotne zvládne, pretože to má v oku. Po čase však pochopil, že tomu tak nie je. Celý týždeň nad tým premýšľal. Klopal nohou, keď sedel za pracovným stolom a ťukal prstami po stole zakaždým keď o tom premýšľal. Cez deň sa mu po mysli preháňalo ako zlyhá a v noci sa mu o neúspechu snívalo.

Nastal deň D a Andrej vstal o dve hodiny skôr. V noci poriadne nespal, pretože z prvých cvičných strelieb sa mu zvŕtalo v žalúdku.

„Zvládnem to.“ Šepol sám sebe pred zrkadlom a vyfúkol ťažkým výdychom.

Vyšiel z domu a ovial ho voňavý jesenný vánok. Listy z orechu, ktorý rástol pred domom už začínali opadávať. Opatrne vykročil ku garáži. Bol to zvláštny pocit. Nevedel prečo, ale odrazu vnímal všetko okolo seba. Jeho zmysli zachytávali všetko. Zrazu si všímal malé detaily, ktoré pred tým jednoducho míňal. Šušťanie lístia pod nohami, smutný spev akéhosi vtáka. Všimol si dážďovku zvíjajúcu sa na okraji chodníka. 

Zasmial sa. V hlave sa mu zjavila predstava seba samého ako superhrdinu, ktorý má výborne vyvinuté zmysli, ale nevie strieľať.

Naštartoval auto a vydal sa smerom na strelnicu. Cestou mlčal a opäť ho prenikla nervozita. Na miesto dorazil akosi rýchlo a pritom sa snažil ísť čo najpomalšie. Vystúpil z auta a vykročil k vysokej kovovej bráne. Dvere boli otvorené, a tak vošiel dnu. Prešiel pár krokov a začul smiech svojich spolukandidátov. Väčšinou to boli mladí chlapci a niekedy sa medzi nimi cítil nesvoj. Vo všetkom si verili, ešte nikdy ich nesklamal svet. Nemali protivného šéfa v práci, ich jedinou úlohou bola škola a jedinou zábavou piatkové večery.

Mal ich rád, boli mu takmer ako synovia, ale chýbali mu jeho kolegovia z práce, s ktorými občas zašiel na pivo.

Pokrútil hlavou a vykročil vpred. Na lavičkách sedeli chlapci a upreli na neho zrak.

„Bré ráno!“ pozdravil ho jeden z nich.

„Zdravím chlapci! No ako? Pripravení?“ podával im ruku a v duchu sa pousmial nad jemnými stiskami ich rúk.

„To dáme!“ vysmiato odvetil ďalší z partie.

Andrej sa usmial a pobral sa ďalej, aby pozdravil vedúceho streleckého výcviku. Bol to vážny, nižší, zarastený muž. Hoci sa snažil pôsobiť milo, všetkým bolo jasné, že to nie je práve najpríjemnejší muž na planéte.

Nástup a vysvetľovanie všetkého potrebného sa zomlelo prirýchlo, aspoň tak to Andrej vnímal. Ani sa nenazdal a držal v rukách malokalibrovku strieľajúc do terča. S chvením vstal a so strachom kráčal k terču. Odopol ho a sledoval. Strieľal desaťkrát, ale na terči našiel len osem dier. V mysli zahrešil a naduto vyfučal. Onedlho zistil, že chlapec, ktorý strieľal vedľa neho mal až dvanásť zásahov, hoci nábojov bolo len desať.

„Nestačil vám vlastný terč?“ pousmial sa chlapec.

Andrej sa s úsmevom ospravedlnil a vo vnútri sa zožieral. Presunuli sa ďalej, prichádzala streľba na asfaltové terče. Andrej, čakajúc kým ho zavolajú, sedel s rukami na tvári a celý sa chvel.

„Dopekla.“ Šepol si pre seba.

Cítil sa porazený už pred bojom a cítil sa ako slaboch. Zaznelo jeho meno. Vstal a podišiel k stolíku, na ktorom ležala brokovnica a brokové náboje. O chvíľočku už stál, pripravený zakričať povel. Odkašľal a ešte viac spevnil postoj.

„Daj!“ vykríkol a všetko naokolo stíchlo.

Zaznel výstrel. Andrej si neuvedomoval čo sa deje a nedokázal uveriť tomu, čo práve videl.

„Starý vie,“ zaznelo kdesi vzadu.

Andrej sa usmial a tváril sa akoby nič. Vo vnútri sa však dialo mnoho. Vlastne, vo vnútri sa udialo všetko. Radosť, sebavedomie, úspech, znovu nájdená sila.

„Daj!“ zaznelo opäť.

Ten istý výsledok, ešte väčšia spokojnosť. Tak predsa budem superdhrdina, ktorý vie strieľať. Preletela mu hlavou myšlienka.

autor: Zuzana Lopušníková /blog/
foto: autor

Tags: