LOVEC | Z NAŠICH LESOV
6168
post-template-default,single,single-post,postid-6168,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z NAŠICH LESOV


Medzi najväčšie vtáky z radu spevavcov patrí bezpochybne krkavec čierny (Corvus corax). Často je zamieňaný s havranom čiernym, pričom rozdiel býva zreteľný. Krkavce v porovnaní s havranmi  sú väčšie, s opereným zobákom sýto čiernej farby, zatiaľ čo havran má zobák bez operenia a sivastého sfarbenia. Krkavec sa najčastejšie spájal ako symbol smrti, v niektorých kultúrach predstavoval zas svetlo bohov. V súčasnosti sa viac hovorí o jeho inteligencii a preto vám chcem ešte bližšie predstaviť tohto zhovorčivého čierneho krásavca.

Krkavec ilustrácia

Svojou prítomnosťou obohacujú prírodu na severnej pologuli, takmer v celej Európe okrem Francúzska, Belgicka, Holandska a Indii, východnej Číne a Arktídy. Na Slovensku je to stály druh, sťahuje sa len z vyšších nadmorských výšok. Z poľovnej zveri z krkavcovitých vtákov je krkavec spolu s orešnicou perlovanou (Nucifraga caryocatactes)  a kavkou tmavou (Corvus coloeus monedula) chráneným druhom. Krkavcom ochrana veľmi prospela a po druhej svetovej vojne sledujeme rastúci trend populácie. Miroslav Saniga tvrdí, že v budúcnosti môžu dosiahnuť také populačné stavy, že sa úplne vytratia niektoré vtáčie druhy, ako je tetrov hlucháň, tetrov holniak, sluka lesná, sokol sťahovavý a pod.

Na Slovensku hniezdi niekoľko tisícok párov krkavcov, ktoré sa každým rokom vracajú k svojim hniezdam. Ide o monogamné páry, ktoré pretrvávajú celý život, alebo veľmi dlho. No niekedy samec počas neprítomnosti partnerov zaletí na hniezdo k inej samičke. Vyznačujú sa aj tým, že patria aj medzi najlepších rodičov pri starostlivosti o potomstvo. Samice ako jediné zo vtákov pomáhajú pri liahnutí. Vajcia dávajú do takej polohy, aby liahnutie prebehlo čo najľahšie. Hniezdo a mláďatá udržujú v čistote, pričom trus mláďat rodičia požierajú. Hniezdo buduje len samica na neprístupných skalách alebo stromoch. Keď sa k nim priblíži niekto cudzí, odhodlane bránia hniezdo, ba niekedy na potenciálneho predátora zosúvajú skaly. Zaútočia aj na človeka, ak sa dostane blízko ich hniezda.

To čo robí krkavce inteligentné je to, že dokážu „hovoriť“. Pre spresnenie napodobňovať ľudský hlas a slová. Čo ho núti hovoriť, nie je inteligencia v pravom zmysle, ale jeho pohotovosť a schopnosť napodobňovať. V napodobňovaní ľudských zvukov sú krkavce dokonca lepšie ako papagáje. Významu slov nerozumejú, ale vedia si spojiť pojmy do takej miery, že ich použijú pri takej príležitosti, v akej sa ich naučili, čo potvrdzuje jeden najznámejších zoológov – Alfred Brehm. Keď vlastníte krkavca a naučíme ho ráno aby hovoril ´dobré ráno´, na miesto ´dobrú noc´, tak známych pozdraví frázou ´dobré ráno´, pretože si frázu spojí s časom keď sa ju naučil. Keď si krkavec nevie poradiť s nejakým uhynutým zvieraťom, privolá si na pomoc vlky, alebo líšky. Napodobní ich hlas, a keď ich priláka a dožerú, tak krkavec si pochutná na zvyškoch. Okrem zvukov zvierat veľmi dobre vedia aj napodobňovať aj farbu hlasu, zvuky predmetov ako je spláchnutie záchoda, vŕzganie dverí a pod.

Krkavec fotografia

Ďalšou zaujímavosťou je, ako si schováva potravu. Nielenže si pamätá, kde si schoval, ale pozná dobre aj skrýšu ostatných. Pri tejto činnosti sa krkavce pozorujú a sledujú kde si ten druhý schová zvyšok potravy. Preto si schovávajú len tak „na oko“, aby nenásytného suseda mohli okabátiť a potom potravu premiestni. Napokon iný inteligentný krkavec mu  korisť odcudzí. Prípadne jeden z páru iného krkavca rozptyľuje, zatiaľ druhý mu potravu uchmatne.

Krkavce z času na čas si doprajú nezvyčajnú procedúru. S našuchorením perím sa váľajú v mravenisku, aby sa im do peria dostali mravce, ktoré vylučujú kyselinu mravčiu. Niekedy si ich sami zobákom dávajú na seba. Sekrét z mravcov pôsobí ako insekticíd a ošetrujúci prostriedok na perie.  Túto kúru radi absolvujú aj sojky a vrany.

Krkavce vedia medzi sebou prejavovať aj empatiu. Pamätajú si takých jedincov, s ktorými majú priateľské vzťahy aj po dobu troch rokov čo sa nevideli. Funguje to aj opačne, negatívnou reakciou na „nesympatické“ krkavce. Od iných vtákov sa vyznačujú svojou hravosťou. Pre potešenie sa zabáva rôznymi akrobatickými kúskami počas letu, či kĺzaní na snehu.

Keď sú mláďatá adolescentné a vyletia z hniezda, tak žijú spolu pokiaľ si nenájdu partnera. Vedci zistili, že takýto život je pre krkavcov veľmi stresujúci, pretože v truse krkavca, ktorý žije v takomto „gangu“ našli viac stresových hormónov ako pri párikoch. Iná štúdia v Rakúsku priniesla to, že krkavce dokážu komunikovať aj neverbálne a to ukazovaním na určitý objekt, na ktorý chcú poukázať, pomocou zobáka.

Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová


 

Tags: