LOVEC | Z našich lesov
6935
post-template-default,single,single-post,postid-6935,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z našich lesov

Voľne žijúca zver potvrdzuje svoju prítomnosť zanechávaním množstva stôp. Existuje veľa indícií, ktoré nám prezradia prítomnosť srnčej zveri alebo nás informujú o jej správaní. Stačí len, aby sme boli v lese dostatočne všímaví.

srnec-Martin-Kalamar

Srnec lesný (Capreolus capreolus) 

Odtlačky ratíc

Odtlačky ratíc nachádzame hlavne tam, kde hmotnosť zveri výraznejšie zaťažuje jednotlivé ratice. Napríklad pri prekážkach, ktoré musí zver preskočiť. Stopy samozrejme nájdeme ľahšie na miestach, ktoré sú holé alebo len skromne porastené, ako na miestach s hustou trávou. Pôda musí byť však dostatočne mäkká.

chodidlo-srnec

chodidlo prednej nohy (vľavo) a zadnej nohy (vpravo)

Práve srnčia zver nám poskytuje vo svojich stopách najmenej dôkazov o pohlaví a približnom veku stopovaného jedinca. Variabilita srnčej zveri je príliš veľká, pokiaľ ide o jej telesnú veľkosť a hmotnosť v rôznych vekových kategóriách, a takisto medzi pohlaviami.

stopa-srnec

odtlačok kráčajúcej srny (vľavo) a bežiacej srny (vpravo)

Tvar odtlačku je u oboch pohlaví identický. Stopy dospelého srnca sú priemerne o niečo hrubšie ako stopy srny a vždy je rozkrok jeho stopovej dráhy širší ako u samíc. Pri behu sa ratice srncov vďaka vyššej hmotnosti otlačia lepšie než samičie. Odhadovať však vek či pohlavie srnčej zveri podľa stôp by bol len sebaklam, pretože u oboch pohlaví môžeme natrafiť na silnejšie alebo slabšie kusy. Dĺžka srnčej šľapaje je od 3 do 5 cm a šírka 2 – 3,5 cm. Dĺžka kroku je od 35 do 45 cm, šírka rozkroku od 5 do 16 cm. 

srncia-stopa-lovec

srnčia stopa v mäkkom teréne

Či sú odtlačky ratíc čerstvé alebo už staršie zistíme podľa toho, či je pôda v stope vlhkejšia než pôda okolo. Pôda, ktorá bola pri vyrazení stopy narušená, neskôr znovu uzavrie svoje póry, čím je stopa staršia, tým menej ostré sú jej obrysy.

Dráha stôp

Podobne ako jelenia a danielia zver kladie aj srnčia zver ratice zadných nôh čiastočne alebo úplne do odtlačkov predných nôh na rovnakej strane tela.

 

stopy-srnca-chodza

Klus, najčastejší spôsob úteku jelenej zveri, môžeme u srnčej zveri vidieť veľmi zriedka. Pri najrýchlejšom spôsobe pohybu, cvale, sa zadné nohy odtláčajú mierne posunuté jedna za druhou a trochu odsadené nabok pred odtlačkami predných nôh. V stopovej dráhe pri úteku majú jednotlivé odtlačky výrazne roztiahnuté ratice a paratice predných nôh, ktoré sú osadené znateľne nižšie než na zadných nohách a preto sa tiež odtláčajú do pôdy.

 

stopy-srnca-beh

Obhrýzanie vegetácie

Ak sa pozorne rozhliadneme a všímame si vegetáciu, môžeme stopy nájsť všade tam, kde sa zdržuje prežúvavá raticová zver. Srnec neokusuje len byliny, ale pochutná si aj na lístí niektorých drevín a kríkov.

Trus

Trus neprezrádza pohlavie svojim tvarom. Srna však močí a trus ukladá na rovnaké miesto. Rozmery sú okolo 1 cm, farba tmavohnedá až čierna, v zime ide o samostatné valčeky a v lete o hrudky zložené z niekoľkých kusov.

srnci-trus

srnčí trus

Otĺkanie a vytĺkanie parožia

Predovšetkým srnce nám dávajú nepochybné dôkazy o svojej prítomnosti pri značkovaní teritória a/alebo ako stopy svojho agresívneho chovania. Na prvom mieste sú stopy po otĺkaní alebo vytĺkaní parožia.

srnec-v-lyku-lovec

srnec s parožím v lyku

Oslobodenie plne vyvinutého parožia od lyka, takzvané vytĺkanie, obvykle trvá iba niekoľko hodín a len zriedka zanecháva viditeľné poranenia na mladých stromoch alebo kríkoch, na ktorých srnec parohy vytĺkal. Väčšina srncov vytĺka parožie v apríli, prípadne už v marci , avšak obzvlášť u jednoročných sa môže termín vytĺkania predĺžiť až do mája.

deer-horn-1139540_1920

srnčí zhod

To čo sa označuje ako miesto otĺkania (vizuálne označenie teritória), sú vlastne miesta charakteristické viditeľným poranením kôry otlčenej až na biele alebo svetlejšie drevnaté časti rastliny. Srnec otĺka behom celého leta a obzvlášť intenzívne v dobe ruje a dosť často si s určitou škodoradosťou vyberá tie najvzácnejšie druhy drevín vyskytujúce sa v jeho teritóriu.

Ležovisko

Srnec si často na miestach, ktoré otĺka, tiež vyhrabáva ležovisko. Hrabe samozrejme aj celkom nezávisle na otĺkaní. Pri vyhrabávaní dochádza k odhrabaniu pôdneho porastu, machu a tiež spadaného lístia alebo ihličia, ktoré zviera hrabe prednými nohami pod telom smerom dozadu. Týmto spôsobom vzniká ležovisko srnčej zveri.

POLOVACKA_NA_SRNCA_banner_lovec

Naše tipy na stopovanie:

  • pohybujte sa úplne potichu;
  • zvoľte šaty nenápadnej farby, ideálne maskovací odev;
  • použite neutralizátor pachu človeka;
  • zver sledujte vždy proti smeru vetra, alebo v smere kolmom na vietor;
  • všímajte si aj menej významné veci (polámané konáriky, zašliapnutý trs trávy, narušený vankúš machu …);
  • nikdy nestúpajte na sledované stopy a postupujte cca 20 cm bokom;
  • ak sa vám stopy stratia, označte si poslednú stopu a pokračujeme v kruhovom hľadaní;
  • stopy možno najlepšie pozorovať proti slnečným lúčom;
  • v tvrdej pôde, alebo v tráve môžete stopy ľahšie sledovať v podrepe, pričom pozerajte dopredu v smere stôp;
  • stopy lepšie rozoznáte ráno a večer, pretože slnečné lúče dopadajú na stopu šikmejšie;
  • dážď vám prezradí, ako stará je stopa (napr. ak je stopa ostro vykrojená a nie je naplnená vodou, je celkom isté, že vznikla po daždi);
  • pri stopovaní si dobre všímajte okolie a zapamätajte si orientačné body, inak môžete ľahko zablúdiť.

Spracovala: Ing. Lucia Müllerová
Foto: Ing. Martin Kalamár a archív

Podobné články:
Srnec – Ako odhadnúť jeho vek?
Lov lukom – raritný srnec

Literatúra, v ktorej sa dozviete viac:
Stopařství, Andreas David
Úspěšný lov, Bruno Hespeller
Lov zvěře v našich honitbách, Josef Drmota
Táborenie v prírode, Mirko a Michal Vosátka

Tags: