LOVEC | Zo sveta
6793
post-template-default,single,single-post,postid-6793,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Zo sveta


Sob arktický (Rangifer tarandus) 

Život zvierat v najdrsnejších oblastiach zeme nás neustále uchvacuje, ako to dokážu. Tam kde zima je neľutostná, tam kde i jar ešte neznemená posolstvo príchodu života, žijú mnohé druhy, ktoré by nikde inde na svete neprežili. Prvý diel tohto seriálu je venovaný sobom arktickým.

sob i.

Pôvodom z Južnej Ameriky

Sob arktický svojim pôvodom je z Južnej Ameriky, kde sa vyskytovali jeho predkovia z Ázie. Na začiatku pliocénu raní zástupcovia čeľade jeleňovitých prešli cez Severnú Ameriku a uprostred pliocénu sa dostali až do Južnej Ameriky. Predkom soba je pravdepodobne Algamoceros, ktorého  fosílne zvyšky našli aj v Ekvádore a Bolívii, alebo z Morenelaphus brachyceros  z Patagónie. V priebehu tisíca rokov Morenelaphus vykonal cestu na Andy až k Skalnatým vrchom. Práve jeho potomkovia sa vyvíjali a už patria do rodu Rangifer, ktorí sú známi 2 mil. rokov. Soba arktického (Rangifer tarandus) ho v Eurázii ľudia po nepretržitom love zdomácnili, kým v Severnej Amerike dostal pomenovanie karibu odvodené od indiánskeho slova xaribu, čo preklade zanemnalo „lopatár“. Karibu na rozdiel od euroázijských nikdy nezdomácnel.

finland-908940

Dlhé migračné trasy

Soby karibu sú takmer celý rok v pohybe kvôli potrave. Migrujú v skupinách, ktoré sa počas roka menia. V hlavne zime, keď je nedostatok potravy, stáda sa zmenšujú. Vodcom býva samec, alebo samica s najsilnejším parožím. V zime sa vytvárajú menšie stáda zložené z dospelých samcov, stáda zložené výlučne zo samíc s mláďatami a zo stáda zloženého mladých, dospievajúcich jedincov. Všetky tieto stáda sú výlučne len jednopohlavné.

Koncom dlhej polárnej zimy sa začína karibu zoskupovať a vydávajú sa na spoločnú cestu na letné stanovištia, ktoré poskytujú pestrú potravu. Soby sú bylinožravce a uprednostňujú hlavne púčiky stromov, rôzne trávy a byliny. Príležitostne zhltnú lumíky, ktoré sa v letnom období sťahujú a zoskupujú.  Počas zimy najväčší zdroj potravy tvoria lišajníky a machorasty.

norway-81226

Stáda bývajú obrovské, zložené z 10 000 až 100 000 jedincov. Prvé sa dávajú do pohybu samice s mláďatami, po nich nasledujú samce, ktorý sú už bez parožia s najmladšími jedincami. Keď sa blíži čas vrhania mláďat, gravidné samice po ruji, ktorá prebiehala na prelome októbra a novembra, sa presunú na čelo stáda a vyberú si miesta, kde privedú na svet svoje mláďatá. Obdobie rodenia trvá krátko, aby sa samice nezdržiavali na migračnej trase. Samica s ním ostáva sama len tri dni a potom sa pripoja k stádu na letných pastviskách. Mláďa je už veľmi obratné a je veľmi ťažké ho chytiť. Potom celé leto hľadajú najhodnotnejšie potravu a od júla do septembra prejdú vyše 500 km. Pri sťahovaní na zimovisko samice počínajú nezávisle od samcov, ktorý prenikajú ďalej do severných lesov. Prejdú ročne viac ako 1000 km.

Pri migrovaní vydávajú klepotavé zvuky, ktoré počuť 100 metrov od stáda, ktoré vznikajú narážaním šliach  na kosti prstov. V pôde za sebou zanechávajú pachové stopy z medziprstových žľiaz a okolo stojace stromy značkujú z predočných žliaz. S ňou si samice značkujú mláďatá. Samce z priehlavkovej žľazy produkujú feromónové látky, ktorými stimulujú samice. Aby účinnosť pachu bola vyššia, samce si močia ešte aj na zadné nohy.

Sob 2

Aj samice majú parožie

Zaujímavosťou je, že soby ako jediné z čeľade jeleňovitých nosia parožie aj samice. Parožie chýba u samíc len niektorým poddruhom kanadských populácií. Rozpätie parožia dospelého samca môže prevyšovať 1,5 m. Parožie ako prvé zhadzujú plodné samce a nové im začína rásť už začiatkom marca. Gravidne samice si parohy nechávajú pokým nevrhnú mláďa, pretože im slúži ako zdroj vápniku. Ak počas tohto obdobia je k dispozícii potrava ochudobnená o vápnik, tak zdroje vápnika za parožia prechádza do krvi a zabezpečí zdravý vývin kostry plodu. Parohy zhodia až po pôrode a hneď im začínajú rásť nové. Niektoré samce zhadzujú parožie už počas ruje. Vtedy sa nepária, avšak si zachovajú tukové zásoby, čo ich robí odolnejšími a neskôr sa z nich stanú dominantné samce.

Ohrozenie človekom

Tak ako mnohé iné živočíchy, aj soba po celé stáročia vykorisťoval človek. Laponci sa živia s jeho mäsom a z kožušín si vyhotovujú odevy. Severské národy si soby cenia pre ich výživné mlieko. Sob je priateľské zviera a na človeka si rýchlo zvykne. Preto v krajinách večného ľadu je obľúbeným domácim zvieraťom. Lenže od začiatku 20. storočia vplyvom intenzívnejšieho lovu sa obrovské stáda značne znížili. Niektoré sú dnes prísne chránené. Lov je umožnený podľa miestnych potrieb, alebo je obmedzený, alebo celkom zakázaný. Soby boli už od začiatku  lovnou zverou pre Eskimákov a Indiánov. Odvtedy sa zmenil spôsob lovu. Lov prostredníctvom vrtuľníkov a snežných skútrov dnes nedáva sobom šancu na prežitie.

Mnohé migračné cesty vedú cez prekážky postavené ľuďmi. Vo východnej Kanade na migračnej trase sa postavila vodná elektráreň. Pri sťahovaní sa niekoľko tisícové stádo vo vodnej nádrži utopilo. Stačilo pri tom odložiť termín napúšťania priehrady. Po havárii v Černobyle sa uvoľnené rádioaktívne látky dostali aj do škandinávskych krajín, kde sa koncentrovali v lišajníkoch. Jedince, ktoré sa nimi živili, sa im v telách nahromadili rádionuklidy. Prekážkou bývajú aj plynovody a ropovody, keďže Aljaška a Arktída v podzemí skrýva bohaté náleziská nielen čierneho zlata. Aby tieto stavby čo najmenej prekážali suchozemským zvieratám pri migrovaní, zakopali potrubie pod zem, alebo ho zdvihli tri metre nad zemou. V aljaškej tundre stádo soba karibského Grantovho prekážku neprekonali, zatiaľ čo losy, ktoré sa tiež sezónne sťahujú, prekážky prijali ( odmietlo prejsť 14 jedincov z 1082). Nelchinské stádo sobov a len 4 jedince zo 7900 zvierat odmietli prejsť.

Mnohé populácie sú preto ohrozené, dokonca niektoré aljašské populácie sú kriticky ohrozené, pretože v minulosti boli na tomto území vypúšťané zdomácnené soby zo Sibíru, ktorá ohrozila pôvodnú a nadmerné spásanie vegetácie. K prirodzeným nepriateľom patria hlavne vlky, na ktoré sa kládol veľký podiel viny, za pokles populácie, ktoré z vrtuľníkov neľútostne lovili. Ale za pokles početnosti soba stojí človek. K predárotom patrí aj medveď, rys a rosomák. No život im znepríjemňuje aj hmyz, ktorý už svojím bzučaním vyvoláva u sobov zdesenie, a to strečok.

Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová + archív
Zdroj: KŐTT, J. 2012. Atlas jeleňovitých. 1. vydanie. Ostrava: Zeman Art s.r.o., 2012. 165 s.
LAROUSSE, 1997. Tundra a polárne oblasti. 1. vydanie. Bratislava: Slovart, 1997. 45 -55 s. ISBN 80-7145-213-0.


 

Tags: