LOVEC | Z našich lesov
7054
post-template-default,single,single-post,postid-7054,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z našich lesov


V tomto období začína lov operencov z čeľade Krkavcovité (Corvidae). Je to široko rozšírená čeľaď stredných až veľkých vtákov zväčša tmavo sfarbených. Patria sem bežne známe druhy ako vrany, havrany, kavky, sojky, orešnice a skoršie sa sem, presnejšie do podčeľade Cyanocoracinae, zaraďoval aj rod varovkyňa (Platylophus), ktorý je dnes v čeľadi strakošovité. Tieto druhy sú pomerne známe, ale často sa medzi sebou zamieňajú a to najmä vrana s havranom.  

Vrana čierna

Vrana čierna

Vrana čierna (Corvus corone)

Žije v blízkosti lesov, lúk a polí. V letnom období preferuje skôr lesy, ale v zime sa spolu s havranmi zdržiava prevažne na poliach. Je to všežravec, ktorý nepohrdne ani zdochlinami. Spev Vrany v období párenia je odlišný od obyčajného krákania, od spevu drozda či slávika sa podstatne líši. V prepise znie Ako plne znejúci “klonky, klonky”. Tento, ak sa to tak dá nazvať, spev začuje len málokto, lebo tok vrán prebieha už v predjarí, kedy väčšina z nás ešte do prírody na dlhšie prechádzky veľmi nechodí.

Sojka škriekavá (Garrulus glandarius)

Sojka škriekavá (Garrulus glandarius)

Vrany na našom území väčšinou hniezdia na úplne odľahlých miestach. Je to hlavne dôsledok jej nekompromisného prenasledovania poľovníkmi, predovšetkým v minulosti. Vrana totiž na jar veľmi rada lúpi z vtáčích hniezd vajcia, neobstojí pred ňou ani malý zajačik alebo bažantie kura. Hniezdo si vrana stavia hlavne na vysokých stromoch z konárikov, korienkov a peria. V apríli znáša 4–5 modrozelených vajec. Samica na nich sedí zhruba tri týždne.

Straka obyčajná

Straka obyčajná

Úplne Inak sa chová vrana tam, kde jej človek jej prítomnosť „dovolí“. V Poľsku, východnej Európe bežne hniezdi v tesnej blízkosti ľudských obydlí v mestách, chová sa tam úplne dôverčivo ako nám dobre známa kavka. Krkavcovité, Medzi ktoré Vrana patrí, sú totiž veľmi prispôsobivé vtáky. Patria sem z bežne známych druhov napríklad havran, kavka, sojka, straka. Stačí si len uvedomiť, že pred pár rokmi sme sa s hniezdením straky či sojky uprostred mesta nestretli. Dnes ich vidíme takmer na každom kroku. Straky bežne hniezdia pár metrov od okien obytných budov, takže mnohí z nás majú možnosť sledovať ich rodinný život dosť podrobne.

Havran čierny

Havran čierny

Vrana čierna je o trochu menšia ako havran, dosahuje veľkosť približne štyridsaťpäť centimetrov, váži 600 až 700 gramov a na rozdiel od havrana, ktorý má zobák svetlejší (sivý) vrana má čierny zobák. Havran má perie lesklé čierne s modrastými odleskami. Na rozdiel od vrán a krkavcov má havran operené aj nohy. U nás je pomerne častá aj vrana sivá.

crow-1158362

Vrana sivá (Corvus cornix)

Krkavec velký (Corvus corax)

Krkavec veľký (Corvus corax)

raven-1347374

Krkavec veľký (Corvus corax)

Od vrany čiernej sa líši sfarbením do siva okrem hlavy, krídel a chvosta, ktoré sú čierne. Oba druhy môžeme pozorovať v mestách po celý rok a svojou vynaliezavosťou často prekvapia. Napríklad – zobákom nedokážu rozbiť škrupinu orecha, vyletia s ním teda vysoko hore a pustia ho na tvrdý asfalt alebo betón, aby sa rozbil. S takýmto správaním vrán sa môžete stretnúť aj v našich končinách, stačí sa poriadne dívať okolo seba. Najväčším druhom z čeľade je krkavec veľký, podľa ktorého bola aj nazvaná. Dosahuje veľkosti okolo 50 cm a rozpätie krídel dosahuje až 1,2 metra. Jeho perie je celé čierne s kovovým leskom. Spoľahlivým poznávacím znamením je operený koreň zobáka. V mestách krkavca len tak ľahko neuvidíte, podarí sa vám to skôr vo voľnej prírode. Je veľmi ostražitý a spozorujete ho skôr plachtiaceho po oblohe.

Spracoval: Mgr. art. B. Paulíny
Foto: archív


 

Tags: