LOVEC | Zo sveta
7037
post-template-default,single,single-post,postid-7037,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Zo sveta


V druhej časti tohto seriálu spoznáme cicavca s najdlhšou srsťou. Kedysi spolunažíval s človekom v Európe a v Ázii, ale dnes sa s ním môžeme stretnúť iba v Grónsku alebo v Kanade. Chlad a mráz sa s nimi nemazná, no napriek tomu sú schopné prežiť neľútostných podmienkach i tam, kde dni sú čoraz kratšie a značnú časť svojho denné režimu prežívajú pod rúškom noci. Reč bude o pižmoňovi severskom (Ovibos moschatus).

Pižmone

Spolunažívanie v stáde je základ prežitia

Pižmone žijú v stádach pod vedením jedného samca spolu s jeho samicami s mláďatami.  Iba mladé neskúsené samce alebo veľmi staré a dosluhujúce samce, ktoré sú pristaré na vedenie stáda, žijú osamostatnene, alebo združené do malých skupiniek o 2 – 5 členoch. Veľkosť normálneho stáda zastúpeného s dominantným samcom a jeho družkami závisí od ročného obdobia. Od apríla v nich býva viac než 20 zvierat, ale blížiacou zimou sa ich počet zvyšuje. Prichádzajúcou zimou sa k stádu môže pripojiť samotárske býky, čím sa zvyšuje ich obrana proti útokom vlkov. Čriedy nemajú takú prísnu organizáciu a zvieratá môžu voľne prechádzať z jednej skupinky do druhej, ale dospelé zvieratá sú nadradené mladým a samce samiciam.

Keď sa objaví svorka vlkov, pižmone hľadajú také miesto nie s veľmi hlbokým snehom a postavia sa do obrannej formácie. Dospelé zvieratá sa postavia vedľa seba, bok po boku, čelom proti protivníkovi. Keď ich svorka vlkov obkľúči, pižmone svoju formáciu zmenia na kruhovú, aby čelili nepriateľovi zo všetkých strán. Vlkovi, ktorý sa priblíži, je uštedrený úder, pričom pižmoň ho môže svojim rohom rozpárať a usmrtiť. Najzraniteľnejšie sú mláďatá, ktoré sa skrývajú pod svojimi matkami, preto sa ich vlky snažia od stáda oddeliť.

Takto sa správajú aj vtedy, keď nad hlavami im lieta lietadlo. Ak vrtuľník letí prinízko, pustia sa do cvalu, pričom môžu udupať svojich potomkov. Dokonca niektorí autori uvádzajú, že počas búrky sa pižmone zoskupujú do trojuholníkového útvaru, zatiaľ čo najmohutnejšie samce sa stavajú do prvého radu v smere najsilnejšieho náporu a najmladšie jedince sa ukrývajú za telami matiek.

 

Obranná formácia

Obranné formácie pri útokoch vlkmi

Dominantný samec, hlavne v čase nedostatku potravy, rozhoduje aj o delení potravy. Keď je zima nemilosrdná a zdroje potravy nedokážu uživiť všetkých členov stáda, dominantný samec reguluje populáciu. Prisvojovaním najúživnejších plôch zabraňuje mláďatám a samiciam sa dobre živiť, čo vedie k úmrtnosti mláďat a abortom gravidných samíc. Ak je potravy dostatok,  tak dominancia v stáde je potlačená. Napokon pižmone sú dobre prispôsobené na vyrovnanie sa s nedostatkom potravy. Vitamíny skupiny B si dokážu vytvoriť vo vlastnej tráviacej sústave.  Vďaka ich črevnej mikroflóre sa im starajú o syntézu dusíkatých látok a zastupujú prípadné zložky v potrave. Dokonca pri príjme potravy so zvýšeným obsahom dusíkatých látok, sa ho nezbavujú močom ako mnohé iné bylinožravce.

Keď v diaľke je cítiť vôňu pižma

Začiatkom leta začína obdobie ruje a viac samcov v stáde nie je prípustné, pretože doliehajúca ruja robí samcov čoraz viac agresívnejších. Zo začiatku súboje začínajú prostými naháňačkami, ktoré stačia na vyriešenie počiatočných „rujných sporov“. No potom však súboje naberajú na obrátkach a sú čoraz viac agresívnejšie. Hlavne v auguste, keď sú pripravené samice na párenie, vedú súboje o najväčší počet samíc. Samce sa provokujú bučaním a predočné žľazy obtierajú o predné končatiny. Slovenské meno pižmoň dostal práve pre toto, lebo výlučky z predočnej žľazy veľmi zapáchajú, hoci pižmo nemá. S úvodným zastrašením v tvárou v tvár samce od seba odstúpia, pokyvujú hlavou do strán, čím ukazujú svoje parožie a odstúpia od seba do značnej vzdialenosti. Odtiaľ sa pozorujú a strmhlavo sa do seba pustia. Opakuje sa to dovtedy, dokým jeden z nich neustúpi.  

Pižmone sa rodia približne po 240 dňovej gravidite pri teplote 0°,  od polovice apríla do polovice júna. Samice prinesú na svet jedno, ojedinele dva mláďatá, pričom ich obklopuje celá črieda. Mláďatá sú od narodenia dobre chránené pred chladom hustou srsťou, ktorá ich chráni pred chladom, hlavne ak na svet prídu koncom apríla, keď ešte teploty stále klesajú pod – 20°C.

Pižmoň severský

Nebezpečná vlhkosť a teplo

Ich dlhá srsť ich účinne chráni pred veľmi nízkymi teplotami, avšak len pri pôsobení suchému chladu. Ak pri dlhšie pretrvávajúcich dažďoch premoknú až na kožu, srsť už nemá také izolačné schopnosti a zvieratá môžu trpieť takým silným podchladením, čo napokon pre ne znamená smrť. Niekedy im premočená dlhá srsť môže primrznúť k zemi, a nedokážu sa pohnúť.

V oblastiach, kde letné teploty presahujú 10 až 15°C, trpia stresom z tepla. Potné žľazy majú iba pri zadných končatinách a ťažko sa zbavujú prebytočného tepla, tak musia mať k dispozícii kúsok snehu, kde sa môžu ochladiť.

Pižmoň a človek

Pižmoň hrá v živote Eskimákov už od pradávna dôležitú úlohu. Pižmone sú u nich hrdinami mnohých príbehov a povestí. Tvrdia, že keď pižmoň už tuší, že ho človek ide uloviť, statočne prijíma tento údel. Pričom si aj eskimácky lovec musí prejaviť uznanie a úctu o dušu uloveného zvieraťa, aby sa stala nesmrteľnou a len tak sa môže prevteliť do nového zvieraťa. Takto veria, že sa zabezpečí prirodzený kolobeh ich života. Lovené boli najmä kvôli mäsu a kožušine. Hoci majú obdivuhodné rohy, nikdy neboli lovené pre trofej. Populácie naštrbil ich intenzívny lov pre zbierky do múzeí v 19. storočí, v súčasnosti sú ohrození ťažbou nerastných surovín v týchto oblastiach.

Pižmone poskytujú veľmi kvalitnú vlnu, ktorá je mimoriadne jemná a nezbieha sa po vypraní. Tak v 20. storočí chceli myšlienku strihania pižmonov uskutočniť v priemyselnom meradle a snažili sa o jeho zdomácnenie. Z jedného dospelého pižmoňa sa podarilo získať 2 až 3 kg. Takáto vlna dostala meno quivuit. Ale zdomácnenie pižmoňa sa ukázalo ako veľmi nákladné, jednak pre ohrady potrebných na chov, ale aj pre nákup drahého sena. Seno bolo veľmi drahé, jednak sa nemohlo vyrábať na mieste a dovoz na odľahlé miesta, kde sa pižmoň mohol chovať, zvyšovalo na svojej hodnote až pätnásobne. Introdukcia do teplejších miest a nižších polôh zas nebola úspešná. Jediný chov sa zachoval na farme Unalakleet na Aljaške, kde sa z veľkej časti o ne starajú aj Eskimáci.

Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová
Foto: archív

Spracované z:
LAROUSSE, 1997. Tundra a polárne oblasti. 1. vydanie. Bratislava: Slovart, 1997. 85-105 s. ISBN 80-7145-213-0.


 

Tags: