LOVEC | Zo sveta
7422
post-template-default,single,single-post,postid-7422,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Zo sveta


Svojim pôvabom vábia človeka už od pradávna, pretože je jedným z najstarobylejších vtákov. Prežili mnohé ľadové doby a labuť spevavá (Cygnus cygnus), ktorej je dnešný diel  z chladného severu venovaný. Pre ľudí je to symbolom vznešenosti a čistoty. Typické je pre nich vernosť, jednak k partnerovi ale aj k územiu. Síce nejde o takého živočícha, ktorý v polárnych oblastiach prežíva treskúce zimy, no vďaka rozpínavosti človeka sa tiahnu čoraz ďalej na sever.

Fričová Labuť (1)

Labute spevavé sú rozšírené v subarktických častiach Eurázie a Severnej Ameriky. Pred nepriaznivou zimou vykonávajú veľké zhromaždenia zložené z niekoľkých vtákov, ktoré sú si navzájom blízke a príbuzné. Takto sa pripravujú na dlhý let smerom na juh, kde im bude v zime poskytnuté dostatok potravy. Voči chladu sú odolné a veľmi dobre ho znášajú, no ako náhle zem pokryje hrubú vrstva snehu a ľad, sú nútené vycestovať za teplejším podnebím, kde nájdu dostatok potravy.

Nevesta si vyberá ženícha

Na konci zimovania príchodom jari sa predvádzajú tie jedince, ktoré ešte nemajú svojho partnera. Začína najkrajšie obdobie predvádzania. Keďže labute sú monogamné a verné, tak týka sa to hlavne mladších jedincov, ktorý si nenašli svojho celoživotného partnera. Pohlavné zrelé sú od troch rokov. Môžu sa párikovať aj skôr, hlavne rok pred párením a vtedy im hovoríme, že sú to snúbenci. Toto obdobie párenia ako u mnohých iných živočíchov je sprevádzané súbojmi a vábením. Súboje medzi samcami bývajú väčšinou skôr obradné, slúžiace len na zastrašenie. Ak to nezafunguje, tak nasledujú dlhé a nemilé šarvátky.

Labuť spevavá

Labuť spevavá

Svadobný obrad je o čosi romantickejší. Samec sa pred svojou, možno budúcou nevestou, postaví tvárou a naježí perie s kývaním hlavy zboka nabok. Ak sa samica rozhodne pre nápadníka, tak sa spraví rovnaké gesto. No ak si ho nevyberie, samec sa ju snaží dobíjať.  Niekedy sa snaží samicu prebrať inému samcovi, a ten si svoju družku nepustí a spolu s ňou sa snažia votrelca odohnať. Potom spolu pár predvedie „obrad víťazstva“. Takto sa k sebe správajú ako manželia pri vzájomnom stretnutí doprevádzané s dvojhlasným spevom.

Víťazný obrad alebo vzájomné stretnutie páru

Víťazný obrad alebo vzájomné stretnutie páru

Rozsiahle teritórium

Labute spevavé potrebujú na hniezdenie približne sto hektárov a hniezdovisko musí byť mimo dosahu ľudí. Pred inými votrelcami si svoje územie bránia. Hniezdo si pár stavia na vode alebo blízkosti vody zo zmesi ostríc, vodných rastliniek a blata, ktoré prináša samec a samica ich ukladá. Keď je hniezdo upravené a spevnené, samica kladie naň 4 až 6 vajec, na ktorých sedí približne 34 dní. Samec samicu občas strieda, keď si potrebuje oddýchnuť ten vajcia nezahrieva, len ich stráži. Keď obaja sa potrebujú vzdialiť od hniezda, tak vajca prikryjú trávou a rastlinami, aby svojou bielou farbou neprilákali dravce. Po troch mesiacoch starostlivosti s rodičmi mladé labute odlietajú na zimovisko. V severných oblastiach nedokážu hniezdiť a tak migrácia začína koncom septembra a trvá do novembra. Páry, ktoré sa usadili severnejšie vyháňa skorý mráz na migráciu ako prvé. Odlietajú na príbežné pásma Atlantického oceánu, Lamačského prielivu, Severného mora, Tichého oceánu alebo do vnútrozemských morí. Radi mnohé zimujú vo vodnatých oblastiach Strednej Európy a Číny.

Keď oblohou zaznie pieseň

Labute spevavé od labutí hrbozobých (Cygnus olor), ktoré žijú u nás, sa odlišujú vo sfarbení zobáka. Spevavé ho majú žltý,  hrbozobé majú oranžový až oranžovo ružový s čiernym hrboľom na vrchu zobáka. Labute spevavé sú preto, lebo „spievajú“ počas letu. Keď letí viacero labutí spolu, každá  nich vydáva odlišnejší zvuk a oblohou sa nesie koncert.

Labuť hrbozobá

Labuť hrbozobá

Ohrozenie

Aj labuť má svojho prirodzeného nepriateľa a najčastejšie ním bývajú dravé vtáky ako orol či kaňa sivá. Líšky, rosomáky, či cibety útočia na mladé labute len zriedka. No o ich súčasné ohrozenie sa postaral samozrejme človek. A to úbytkom vhodných vodných habitatov, neporiadni poľovníci, nevhodné opatrenia poľnohospodárov a elektrické vedenia, do ktorých narážajú počas migrácií. Labute sa lovili kedysi aj na mäso a bola to obľúbená pochúťka vo Švédsku. V priebehu nasledujúcich dvoch desaťročí sa prenasledovanie labutí v Škandinávii skončilo a populácia nadobudla obnovenie. Labute, ktoré sa usádzajú vo vnútrozemí robia značné škody na kultúrnych plodinách. V Holandsku tieto škody nahrádzajú finančne, za to v Japonsku vláda financuje krmivá pre labute zimujúce na tradičných zimoviskách. Takýto postup je napriek tomu kritizovaný, pretože strácajú prirodzenú plachosť a je tam riziko vzniku chorôb. Najviac ohrozená bola labuť trúbivá (Cygnus buccinator), ktorá bola vyhubená kvôli získavaniu mäsa a hustého páperia. Páperie sa využívalo ako ozdoby do klobúkov, divadelné kostými a doplnok púdrovníčiek (dámy to poznajú pod pojmov labutienka). Kedysi hojne rozšírená v Kanade, Aljaške a USA. V 30. rokoch sa sčítaním zistilo len 66 labutí trúbivých v Yellowstonskom národnom parku. Trúbili doslova na poplach a našťastie v roku 1975 sa podarilo celkový počet zvýšiť na 6000 kusov, pričom ¾ žili na Aljaške. Labute patria bezprostredne medzi tie najušľachtilejšie vtáky. Vytvárajú v prírode dojem romantiky a poteší pohľad, dovolím si tvrdiť, že každého z nás.

Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová + archív
Spracované z : LAROUSSE, 1997. Tundra a polárne oblasti. 1. vydanie. Bratislava: Slovart, 1997. 155 – 161 s.


 

Tags: