LOVEC | Z našich lesov
7601
post-template-default,single,single-post,postid-7601,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z našich lesov


Aj augustové číslo Lovca sa tiež bude niesť v znamení nebeských letcov. Predstavíme si bližšie jednu imitátorku a vraj kedysi zlodejku a dve pestrofarebné pýchy južného Slovenska.

Straka1 Vtáctvo našich lesov, Fričová

Straka čiernozobá (Pica pica)

Straku asi nemusím veľmi predstavovať, ale stojí zato, aby tu bola aspoň spomenutá. Je to  vták s čiernou hlavou, hruďou, trtáčom, chvostom a s bielym bruchom a  pásom na krídlach. Krídla a chvost majú kovový modrý, purpurový a zelený lesk. V parkoch, záhradách, otvorenej krajine na okrajoch lesa ju spoznáme podľa rapotavého volania ako je „šak-šak“ alebo „šakkerak“, alebo chrapľavé „ra-rak-ra-rak“. Okrem známeho škrekotu má aj tiché spievanie, ktorým sa ozýva v pokoji a obsahuje málo počuteľné svrčivé zvuky. Svojim hlasom dokáže imitovať aj iné zvieratá a ak žije v zajatí, tak aj ľudskú reč. Preto niet pochýb, že ako ostatné krkavcovité, tak straky sú veľmi bystré a inteligentné.

Straka3 Vtáctvo našich lesov, Fričová

Je teritoriálny vták a po vyhniezdení tvorí kŕdle. Hniezda si stavajú z konárov, ktoré spevňujú blatom a zhora kryté strieškou tvorenou konárikmi, ktoré zabraňujú prístup predátorom. Samica znáša cca 6 zelenkastých vajec s tmavými škvrnami na ktorých sedí 17, prípadne 19 dní. Obaja rodičia sa o mláďatá starajú potom 22 – 27 dní a kŕmia ich drobným hmyzom, neskôr slimákmi, chrobákmi a drobnými stavovcami (hlavne zdochliny). V lete sa živia prevažne bobuľami a semenami. Aj straky si robia zásoby potravy, aj zásoby nepotrebných lesklých predmetov. Preto ich ľudia máme za zlodejky. Hoci tento fakt odborníci popierajú, stále kúsky niečoho lesklého sa v hniezde nachádzajú. Ukrývajú rôzne predmety ako sú vrchnáky z fliaš, stratené šperky, okuliare, kúsky plastu a pod. Preto sa im nedá odoprieť, že sú aj veľmi zvedavé a drzé. Na Exeterskej univerzite v Anglicku zistili, že sa kovovým predmetom straky práve vyhýbali a neodniesli si ich preč. Sú bystré a neznáme predmety ignorovali alebo sa k nim nepriblížili. Možnože tie slovenské straky sú ešte bystrejšie a tak preto u nás kradnú a máme ich za kleptomanky.

Straka2 Vtáctvo našich lesov, Fričová

Krakľa belasá (Coracias garrulus)

Krakľa belasá je vták s nádhernými ultramarínovými krídlami. Je to náš najväčší zástupcov krakľovcov. Je veľký ako hrdlička so zavalitejším telom. Hlava je belaso modrozelená achrbát je kontrastne gaštanovo hnedý. Samec a samica majú rovnaké sfarbenie. Krakle môžeme  vidieť dlho vysedávať na jednom mieste ako sledujú a číhajú na svoju koriť. Ozývajú nepríjemnejším zvukom „rak“ alebo „rakak“. Pri párení počas letu sa ozývajú dlhším znejúcim volaním „rak-kra-kra-kraa“.

Hniezdia v otvorených a čiastočne otvorených biotopoch  s roztrúsenými skupinami stromov, v listnatých lesoch s dostatkom starých bútľavých stromov. Zimujú južne od Sahary až po južnú Afriku. K nám prilietavajú v druhej polovici apríla a odlietavajú už v auguste alebo začiatkom septembra. Hniezdia v dutinách stromov, ale aj v dierach a trhlinách hlinitých brehov a v rumoviskách. Znášajú 4 – 6 bielych vajec s dobou inkubácie 19 – 20 dní. Živia sa prevažne hmyzom, často si zamaškrtia na drobné hlodavce ako sú myši, hraboše ale pochutnajú si aj na jaštericiach.

Krakľa je náš pravidelný hniezdič v južných oblastiach Slovenska. Je to veľmi vzácnym vtákom, ktorý z našej prírody pomaly mizne. Príčinou sú krajinné zmeny a úbytok starých stromov. Preto na vhodných miestach, hlavne na starých stromoch a hájikoch, sa rozmiestňujú drevené búdky, ktoré zodpovedajú im telesným rozmerom. Ďalšou možnosťou záchrany kraklí je aj obmedzenie chemizácie a zachovanie biotopov so všetkými jeho zložkami.

Krakľa Vtáctvo našich lesov, Fričová

Dudok chochlatý (Upupa epops)

V letku je to veľmi nápadný vták pôsobivými čierno bielymi pásmi na krídlach. Zobák je dlhší, úzky a na špičke jemne zahnutý nadol. Pýši sa na hlave aj vysokým chocholom pier s bielo čiernym koncom, ktorý rýchlo vztýči pri zosadnutí alebo pri vzrušení.  Operenie má oranžovo béžový nádych. Trtáč je biely a na konci chvostových pier je výrazný biely pás. I pri týchto vtákoch nie je výrazný pohlavný dimorfizmus, lebo samice sú si sfarbením podobné samcom.

Nájsť ho môžeme na otvorených biotopoch, v parkovej krajine, lesíkoch , ovocných sadoch a okrajoch lesov hraničiacich s lúkami a pastvinami. Niekedy sa vyskytujú aj vo zrúcaninách budov. Dudok je dutinový hniezdič a hniezdo si vystiela rastlinným materiálom, pierkami a srsťou. Znáška pripadá na máj a znáša 5 – 10 zelenomodrých až žltobielych podlhovastých vajec. Sedí na nich iba samička a to 16 – 18 dní a o mláďatá sa stará 22 dní.

Dudok strávi väčšinu svojho života aj na zemi, kde v nízkej tráve hľadá potravu. Živí sa medvedíkmi, koníkmi, kobylkami, červami, drobnými plazmi, príležitostne aj zdochlinami drobných živočíchov. Ozýva sa hlbokým a do ďaleka znejúcim spevom „upup upup upup“. Žije v pároch a má pomerne rozsiahly areál rozšírenia, ktorý siaha od Európy do Ázie a Afriky. K nám prilieta na jar v apríli a odlieta do trópov v auguste až septembri. U nás sa pravidelne a dosť hojne vyskytuje v južných oblastiach Slovenska, vystupuje i vyššie do hôr (do 1000 m ).

Rovnako ako pri krakliach, aj dudky postupne sa vytrácajú vplyvom zmien v krajine spojený s úbytkom starých stromov a vŕbových hájov, stromoradí vo voľnej krajine. Je potrebné ponechávať takéto bútľavé stromy v otvorenej krajine, prípadne pomáhať im aj rozmiestňovanými búdkami.

Dudok Vtáctvo našich lesov, Fričová

Spracovala: Bc. Zuzana Fričová
Ilustrácie a foto: Bc. Zuzana Fričová + archív


 

Tags: