LOVEC | Z našich lesov
8011
post-template-default,single,single-post,postid-8011,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z našich lesov


Muchotrávka cisárska

(Amanita caesarea)

je pre jej zriedkavejší výskyt na našom území menej známa, ale o to cennejšia jedlá huba. Jej výskyt je najhojnejší na území Francúzska a Talianska. Obzvlášť je cenená v talianskej kuchyni. Ako delikatesa sa podávala na dvoroch rímskych cisárov (odtiaľ pochádza aj jej názov) a neskôr pápežov. Na Slovensku je, pre jej vzácny výskyt, chránená zákonom. Medzi hubármi je známa aj ako kráľovka, králka, královná, kňahňa, panská huba.

muchotravka_cisarska-2 muchotravka_cisarska-1

Existuje biela forma tejto huby, ktorá je často klasifikovaná ako samostatný poddruh (Amanita caesarea f. Albumu.), ktorý sa dá ľahšie zameniť so smrteľne jedovatou muchotrávkou zelenou. Podľa legendy o Agrippine, manželky cisára Claudia, táto potrela tanier s lahodnou muchotrávkou cisárskou jedom z muchotrávky zelenej, aby Claudia zabila.

muchotravka_cisarska-3

Kuchári odporúčajú muchotrávku cisársku neumývať. Zbytočne nasiakne vodou a stráca vôňu a chuť, ktorá je inak výrazná, korenistá s ľahko zemitým nádychom. Plodnice stačí jemne utrieť a zľahka opiecť na kvalitnom oleji, alebo masle, ktoré dodá pokrmu lahodnú chuť. Receptov na prípravu tejto kvalitnej huby je však nespočetné množstvo a sú dostupnejšie, ako samotná huba. Stačí si len vybrať.

muchotravka_cisarska-4

Na rozdiel od prudko jedovatej muchotrávky zelenkastej má však muchotrávka cisárska pevnejšie „mäso“, ktoré je chutné aj v surovom stave a hodí sa tak aj do šalátov.
V minulosti bola radená do čeľade muchotrávkovitých – Amanitaceae. Na základe molekulárnych výskumov niektorí súčasní taxonomisti radia celý rod Amanita do čeľade štítovkovitých, ktorú spájajú s čeľaďou Amanitaceae (muchotrávkovité).

muchotravka_cisarska-5

Vzhľad: 
Klobúk je široký od 8 do 16 cm, v mladosti je guľovitý, neskôr mierne zašpicatený, oranžovo-hnedý až žiarivo oranžovo-červený, lysý alebo len s niekoľkými väčšími útržkami bielej plachtičky na povrchu (nie je teda obsypaný malými bielymi útržky ako u muchotrávky červenej či kráľovskej), na okraji zreteľne ryhovaný. Lupene žiarivo žlté, vysoké 8–12 mm, husté, pri hlúbiku voľné. Hlúbik je valcovitý, vysoký 8–16 cm a hrubý 2–3 cm, zlatisto-žltý až hnedo-oranžový, s mohutným prsteňom rovnakej farby. Vyrastá z bielej, veľkej a miskovitej pošvy. Dužina je biela, pod pokožkou klobúka zlatisto žltá, jemná. Má nenápadnú príjemnú vôňu i chuť, ktorá sa rozvinie naplno pri tepelnej príprave.

Výtrusný prach je biely. Výtrusy sú najčastejšie veľké 9–12 × 6–7 mikrometrov, široko elipsoidné až podlhovasté, hladké, bezfarebné (avšak tvar a rozmery výtrusov sú, najmä v južných oblastiach, značne variabilné a môžu z udaných mantinelov ľahko vybočiť).

Autor: redakcia Lovca
Foto: archív


 

Tags: