LOVEC | Z poľovníckej knižnice
7874
post-template-default,single,single-post,postid-7874,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z poľovníckej knižnice


Môžete trikrát hádať, kedy sa začína najväčší sviatok slovenských poľovníkov. Hádam i nevyvinuté batoľa už čo-to začulo o jelenej ruji, keď sa horúce leto končí a nôcky začínajú byť chladnejšie.

Ešte pred pár desaťročiami sme okolo pol septembra našli ráno na rozbitých kalištiach tenučký ľad. Pravda, len vtedy, ak sa v kalužisku nebol ochladiť rozvášnený paroháč. V časoch globálneho otepľovania klímy a recipročného ochladzovania medziľudských vzťahov je to trošku inak. Celú jeleniu ruju kľudne absolvujete v zelenom tričku a kaki kraťasoch.

Volaniu divočiny jelenia zver nemôže odolať. Zdedené pudy ovládnu štíhle lane i korunovaných paroháčov. Raz do roka sa začne nádherné divadlo našej prírody – zveromilovanie, a to práve vtedy, keď sa horská krajina stáva najkrajšou.

V tôni majestátnych smrekov sa odohrá párenie vysokej, ktoré zabezpečí vznik novej generácie jelenej zveri. Najschopnejšie, najmocnejšie, najživotaschopnejšie jelene ovládnu aspoň na krátku dobu háremy povoľných jeleničiek, aby zanechali schopné potomstvo. V živote lesa sa kolotoč zániku a zrodu nikdy nekončí.

Sezóna čučoriedkárov, hubárov a maliniarov v tom čase už doznieva, po skalkách sa potulujú len zabudnutí brusničiari.

Babky zelinkárky majú už bylinky dávno nasušené doma pod strechou. Lístie horských javorov sa sfarbí do zlatova, buky ožltnú spolu s listami jarabín s karmínovočervenými plodmi. Jedine mládze na kosných lúkach sa ešte chvíľu zazelenajú čerstvým alfa chlorofylom.

Pred studenou zimou svoju pieseň lásky vytrubujú rujné jelene. Bez ohľadu na následky sa vážne dôsledky. Poniektoré zaplatia svojim životom najvyššiu daň za lásku. Kto však neriskuje, ako keby ani nežil!

Paroháče veľmi dobre vedia, že po ich mäse túžia medvede i svorky vlkov, že zabažení poľovníci zas behajú po lese za parožím. Chlpatí dravci ulovia len slabé, choré alebo neopatrné láskou omámené jelene, dvojnohí lovci tiež zväčša vedia (a niektorí z nich to aj rešpektujú), akého jeleňa môžu vyradiť z reprodukčného procesu.

Vyradenie z chovu, či už z rozhodnutia zeleného poľovníka, alebo šedivého vĺčka, však znamená pre vybraného jedinca spravidla aj stratu života. Napriek tomu ostro sledované sviatky plodnosti vysokej zveri prebiehajú so železnou pravidelnosťou už tisícročia. Pevne dúfam, že nádherné zážitky z jelenej ruje zažijú aj naši potomkovia!

Elán rujných jeleňov je obdivuhodný. Raz to príroda tak múdro zariadila a myslím si, že niet takej sily, ktorá by zaužívané a ustálené zvyky radikálne zmenila. Ani spomínané globálne otepľovanie nemôže podstatne ovplyvniť dátum konania sa jelenej ruje.

Rituál dvorenia je u všetkých živočíchov veľmi podobný. Životné prejavy jeleňov počas ruje sú také nápadné a obdivuhodné, že si ich všimol a zaregistroval už pračlovek. Využil ich vo svoj prospech, i keď jelenina z rujného paroháča tuho vonia pižmom a len po hlbokom zamrazení alebo po piatom poldeci sa dá konzumovať jágerok – poľovnícke právo z vnútorností streleného zvera.

Krásne scenérie z podjesennej prírody nám hádam nahradia i rapídny úbytok trúbiacich jeleňov. Na prospech lesa, no k plaču poľovníka. Zver a les musia koexistovať vo vzájomnej symbióze.

Kolísanie počtov populácie v rámci dlhodobých priemerov je prípustné. Nemôžeme však dopustiť zníženie početnosti pod únosné stavy, pod kritické minimum, pretože vtedy už nemôžeme sami aktívne zasahovať do riadeného chovu jelenej populácie, ale nanajvýš sa prizerať neriadenému samovývoju.

Ak chceme – nielen proaktívne – dlhodobo zabezpečiť rozmanitosť poľovnej zveri v našich bohatých revíroch, nestačí, ak deklarujeme ochranu vybraných druhov. Tie sa premnožia a môžu spôsobiť pokles počtov až vyhynutie menej profanovaných druhov zveri, či spôsobiť väčšie škody v lesných ekotopoch.

Súdnosť ľudí je v predvídaní možného vývoja. Či chceme, alebo nechceme, musíme modelovať budúce ekosystémy. Aktívne sa podieľať na ich dotváraní! Nie pasívne čakať, ako to všetko dopadne bez ľudského pričinenia, spoliehať sa na samovývoj. To by sme sa sami museli vrátiť do jaskýň, svietiť si lúčmi naštiepaných triesočiek či fakľami, kŕmiť sa ulovenou divinou. A z toho sme už trochu povyrástli. Komu to nedošlo, nech si vybuduje ľadové iglú a prežije v ňom tropické horúčavy. Hlavne, aby neporušil tradície našich predchodcov.

Krásne zážitky z tohtoročnej jelenej ruje prajem všetkým našim čitateľom, obdivovateľom prírody, „echtovným‟ poľovníkom, zeleným lesníkom i milovníkom a skutočným ochrancom rôznorodej, rozmanitej a prekrásnej slovenskej krajiny!

Z knihy: Horár Sever, 12. diel
Autor: Igor Mráz


 

Tags: