LOVEC | Zo sveta
8694
post-template-default,single,single-post,postid-8694,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Zo sveta


Z januárovej cesty do premrznuté Gobi sme mali veľký rešpekt. Správy prichádzajúce z Mongolska hovorili o teplotách klesajúcich až k mínus päťdesiatim stupňom, a hoci sa netýkali priamo oblasti, kam sme mali namierené, predsa len sme sa vybavili tým najteplejším zimným oblečením. Oplatilo sa to. Čakali nás aj teploty okolo tridsaťpäť stupňov pod nulou. Napriek treskúcim mrazom však bola zimná Gobi nádherná a svojím spôsobom príjemná. V každom prípade som si z nej odviezol jedny z najkrajších životných zážitkov.

Stádo koní Przewalského vedenej žrebcom Nomchonem. Jeho súčasťou je aj slávna “pražská” kobyla Zeta. Foto Miroslav Bobek, Zoo Praha

Pod vysokou modrou oblohou sa v prudkom slnečnom svite trblietal belostný sneh, z ktorého vyčnievali trsy tráv alebo kríky, počas dopoludnia pokryté námrazou. Snehovú pokrývku, pôsobením vetra miestami sformovanú do tvarov pripomínajúcich morský príboj, striedala kamenisté polia a v pozadí sa vypínali bielo svietiace hory. A v týchto úchvatných kulisách sa pásli kone Przewalského, posledné divé kone, o ktorých návrat do Gobi už celé roky usilujeme. Uprostred zimy boli huňatý ako plyšové hračky pre deti a ich sýte sfarbenie jedinečným spôsobom zapadalo do okolitej krajiny. Keď som sa pozeral na převaláky vyfarbené do odtieňov počínajúcich od tmavo hnedej cez medenú až po jemne okrovú, uvedomil som si, že bez nich by Gobi chýbalo niečo veľmi dôležité. Už by to možno ani nebola tá pravá Gobi…

Zimná Gobi je krásna, ale bez koní Przewalského by to nebolo ono. Foto Miroslav Bobek, Zoo Praha

Postupne sme obchádzali jednotlivé háremy koní Przewalského. Jeden sa spolu so skupinou tiav, ktoré kone Przewalského často vyhľadávajú kvôli závetriu aj väčšiemu bezpečiu pred vlkmi, zdržiaval medzi kríkmi v oáze, ďalší sme videli na úpätí zvlneného hrebeňa a ešte ďalšie v úplne otvorenej krajine. Niektoré skupiny koní boli veľmi plaché, takže ani v tomto období sa k nim nedalo priblížiť, iné nám umožnili prísť takmer na dosah. Súčasťou mnohých týchto háremov boli kobyly, ktoré sme sem v uplynulých rokoch prepravili z Prahy. Xara, Bayan, Gretel, Paradise, Rabea… Väčšinou na nich bolo na prvý pohľad vidieť, že sú gravidné, a keď som ich sledoval, znova a znova som pociťoval ohromné ​​zadosťučinenie. Áno, patrí sem, a všetko úsilie, prekonávanie prekážok, podstúpenie rizika, všetok ten pot a slzy, to všetko stálo za to.

Kobyla Paradise, ktorú sme do Gobi prepravili v roku 2015. Foto Miroslav Bobek, Zoo Praha

Pri sledovaní koní Przewalského by človek vďaka sile zážitku, slnku a úplne suchému vzduchu aj pri mínus tridsiatich ľahko zabudol, ako nízke sú okolité teploty. Ale stačilo by štvrť hodiny fotografovať bez rukavíc a druhý deň by ste mali na omrznutých prstoch pľuzgiere veľké ako lieskové orechy. Až na toto úskalie je pobyt vonku nielen znesiteľný, ale svojím spôsobom aj príjemný. Horšie je noc. Večer prídete do vykúrenej jurty – môže v nej byť aj o šesťdesiat stupňov viac ako vonku – a ak v noci pravidelne a výdatne neprikladáte, nájdete ráno vodu na umývanie zamrznutú. A vyjsť v noci von, to chce naozaj veľké odhodlanie.

Posledný deň, ako vždy pred odchodom, sme sa vypravili za Zeto. Táto legendárna kobyla sa ako vôbec prvý kôň Przewalského narodila na našej stanici v Dolnom Dobřejově. Neskôr prežila v Gobi tragickú zimu 2009-10 a dnes je tu – vo svojich takmer dvadsiatich troch rokoch – vôbec najstarším převalákom. Je matkou jedenástich žriebät a mnohonásobnou babičkou. Podarilo sa nám ju zastihnúť v početnom háreme žrebca Nomchona. Stála na jeho okraji a pod kožou sa jej črtali rebrá. Gobijská babička. Ale húževnatá babička. Takže, Zeto, v lete dovidenia!

Bolo to náročné, ale neuveriteľne krásne. Rád by som poďakoval všetkým, ktorí návrat posledných divokých koní podporujú, a tiež tým, ktorí nám pomohli uskutočniť našu zimnú cestu. Patrila k nim aj spoločnosť North Face, ktorá nás do extrémnych mrazov obliekla.

Autor: Miroslav Bobek
Foto Václav Šilha, ZOO Praha
Zdroj: aktualne.cz


 

Tags: