LOVEC | Z našich lesov
8818
post-template-default,single,single-post,postid-8818,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

Z našich lesov


Pán riečnych brehov

Modrý šíp sa vnorí do vody, zavíria krídla a zalesknú sa dúhové farby. To je často jediné, čo nám prebleskne pred očami pri pozorovaní rybárika, ale je často nezameniteľný. Tieto malé plaché vtáky sa nachádzajú pri riekach a potokoch c leje Európe a Ázii i ďaleko na severe, napríklad vo Fínski ich prekvapujúce tyrkysové a oranžové perie je rovnako pestré ako perie tropického kolibríka.

Zakáz vstupu

Malé rýchle živé rybáriky sú tiež veľmi teritoriálne: svoje loviská zlostne ochraňujú pred súpermi, pretože musia zožrať ryby s hmotnosťou takmer dvoch tretín hmotnosti svojho tela. Pti rituálnom súperení o teritórium rybáriky sedia v určitej vzdialenosti od seba. Zvyčajne sa spor vyrieši bez boja, ale niekedy si zaklesnú zobáky a pokúšajú sa navzájom utopiť. Letecké útoky a naháňačky sú obvyklé. Rybárik má výrazne hlasné, prenikavé volanie, ktoré znie ako “čí”. Skrýva sa v huštinách blízko vody, priletia po zotmení a svoj úkryt opúšťa pred úsvitom. Rybárik divoko bráni svoje územie a zdroje potravy.

Dni potápania

Rybárik riečny je jedným z mála rybárikov, ktorý sa živí prevažne lovom rýb. Uprednostňuje plytké vody, ab mohol ľahšie spozorovať a uloviť ryby. Občas, keď v zime je na riekach ľad, sa rybárik presúva na pobrežie, kde vyhľadáva kraby a drobné rybky v bahne. Typický denný loves vysedáva na previsnutých konároch alebo sa vznáša nad hladinou hľadajúc ryby. Keď zazrie korisť, ponorí sa asi 25 cm pod hladinu a chytí rybu do zobáka. Vráti sa na svoje stanovište, drží svoj úlovok za chvost a udrie ním o konár, aby ho zabil predtým, než ho hlavou napred prehltne. Ak by ryba ostala nažive, mohla by roztiahnuť plutvy a v hrdle rybárika a udusiť ho. Malé ryby tvoria asi 60% potravy rybárika.

Spoločne hĺbenie nory

Rybáriky sa vzájomne lákajú tancom, otáčavým letom až na koniec samec chytí rybu a ponúkne ju samici. Pár potom vyhĺbi mierne súpajúcu chodbu v brehu rieky, pričom sa stridajú v rozrážaní zeme svojimi zobákmi. Tieto nory môžu byť až 1 m dlhé a končia hniezdnou komôrkou kde samica nakladie biele vajcia. Na vajciach začne sedieť samica, ale niekedy prevezme túto úlohu aj samec. Vtáčatá sú holé a slepé (dole). Nemajú žiadne páperie a ich perie sa objavuje obalené v tenkej rúrke. Kým tieto puzdrá neprasknú, vtáčatá pripomínajú pichľavých ježkov. Rybárik má vysokú reprodukčnú schopnosť a v sezóne môže hniezdiť aj trikrát. Úmrtnosť môže byť vysoká, až 50%.

V obliehaní

V minulosti boli lovené pre ich pestré perie, rybáriky sa často strieľajú, trávia a lovia, pretože ľudia sú presvedčený, že poškodzujú revíry športovým rybárom ( čo je úplná blbosť, aj ľudia im škodia a teraz ich budeme zabíjať? Nech sa laskavo skludnia aj rybáriky majú právo na život a nie len tí hnusn rybáry ).

Ničenie ich prirodzeného prostredia je ďalšou hrozbou. Spevňovanie brehov riek ich okráda o hniezdiská. Zavlažovacie systémy, znečisťovanie vôd a vodné športy obmedzujú ich biotopy. V strednej Európe niekedy rybáriky nemigrujú v zime na juh a flhotrvajúce mrazivé počasie môže populáciu decimovať.

Rybárik riečny

Rybárik obyčajný sa vyskytuje v západnej Európe, severnej Afrike, vo východnej a v juhovýchodnej Ázii či na ďalekom východe (Nová Guinea a Šalamúnove ostrovy). V severnejších zemepisných šírkach odlieta pred zimou na juh.

zdroj: zachranme-zvierata.estranky.sk
foto: archív


Tags: