LOVEC | HYENA
9103
post-template-default,single,single-post,postid-9103,single-format-standard,ajax_fade,page_not_loaded,,select-theme-ver-2.2,vertical_menu_enabled, vertical_menu_width_290,smooth_scroll,side_menu_slide_from_right,big_grid,wpb-js-composer js-comp-ver-5.2,vc_responsive

HYENA

Hyena škvrnitá je pomerne veľké zviera, s robustnou stavbou tela meria 95-166 cm, chvost 40 cm. Hmotnosť dosahuje až 85 kg. Samice sú väčšinou o niečo väčší ako samci majú mimoriadne silné žuvacie svaly ktoré pôsobia až neforemne. Jej chrup je výborne prispôsobený na drvenie kostí, pravdepodobne má najsilnejšie stisk čeľustí zo všetkých šeliem.

Svorka uloví aj veľké kopytníky, akými sú napríklad zebry. Niekedy svorka prepadne aj stáda domácich zvierat. Dokonca zraní aj leva, alebo ho odoženie od koristi (má sa za to, že pri pomere hyen ku leviciam 3: 1 je rovnováha síl, pri vyššom počte hyen levice spravidla ustupujú). Hyena väčšinou odoženie od koristi i leoparda. Trúfa si aj na lov levích ale aj sloních mláďat. Nie je ani vynímkou, že napadne človeka, ktorý pre ňu nie je žiadnou zložitou korisťou. Takisto sama vyhľadáva zdochliny. Svojim mohutným chrupom rozdrví aj silné kosti. Hyena škvrnitá patrí tiež medzi úspešné šprintérov.

O hyenách sa tiež traduje veľa legiend a povier:

Etiópčania v minulosti verili, že sa niektorí ľudia zvaní qora sa môžu lykantropicky premieňať na hyeny a v tejto podobe škodia ostatným členom komunity, alebo môžu aj zabiť iného človeka.

Podľa Sudáncov zabitie hyeny prináša nešťastie a zbraň, ktorou bolo zviera zabité, by sa nemala ďalej používať, pretože je magicky poškvrnená a určite by v kritickej situácii svojho majiteľa zradila. Sudánci vraj tiež tvrdia, že hyeny môžu svojim hlasom lákať ľudí na osamelé miesto a tam ich napadnú. Pes, na ktorého padne tieň hyeny vraj zomrie, alebo ochorie besnotou a tunajšie čarodejnice na hyenách údajne v noci jazdia.

Lov hyeny

Písal sa november minulého roka, vonku pršalo, ja som chodila cvičiť, kŕmiť zvieratá do lesa a trochu som sa nudila. Práve v takých momentoch k Vám prídu tie najlepšie zážitky ako blesk z čistého neba, a tak ma vlastne ani neprekvapilo, keď zazvonil telefón a ja som za pár dní sedela v lietadle do Juhoafrickej republiky, kam si ma zavolali moji dvaja priatelia, učitelia a šéfovia JOHANN. Aby ste rozumeli, obaja sa volajú rovnako, hoci sú to inak dosť odlišní ľudia. Starší Johann je prudký, výbušný chlap s hlasným smiechom a strašným hnevom; Johann mladší je predovšetkým precízny lovec, čo ste ale museli vidieť v praxi, pretože jeho tichá skromnosť odmieta priznať vlastné zásluhy.

Keď mi Johann starší volal, hovoril o love hyeny, takže som rovno vstala z postele, ktorá mi doteraz slúžila ako základňa, a začala pochodovať po izbe. Prídem o dva týždne skôr, pomôžem nachystať lov na hyenu – už som počula, že tu hrá vhodná príprava dôležitú úlohu – a potom pôjdem s puškou kryť chrbát. Hyena je veľký psík a mať ju zahryznutú v stehne nikto nechce, je potrebné pristupovať k nej opatrne. Fajn, povedala som len, ale veľmi som sa tešila. Afrika, to je pre mňa vždy dávka adrenalínu.

Najskôr sme potrebovali zdochliny. Tých je u loveckých kempov dosť, takže sme ich jednoducho pár naložili, ako keby sme zbierali palicami na táborák, a zavesili ich na tučný baobab s množstvom vetiev. Podľa stôp sme vedeli, že u tohto stromu je vždy živo, a zadúfali sme, že smrad rozkladajúceho sa mäsa hyeny priláka ako osy kofola. Zároveň sme inštalovali fotopasce, aby sme vedeli,  kto okolo stromu všetko chodí. Po týždni sme mali výsledky – šakaly, hyeny a dokonca aj ohromný leopard, podľa stôp mimoriadny exemplár, ktorý génovú líniu zaiste obohatí. Dôležité ale bolo, že sme vedeli, že sme sa odrazili od brehu dobre. Hyeny sa tu naozaj vyskytujú.

Keď dorazil klient – biely Američan v dobrej fyzickej kondícii a s odmeraným výrazom v tvári – začalo sa rovno s pachovými stopami. Hyena totiž vsádza na svoj skvelý čuch. Zobrali sme pár vývrhov zo zveri, ktorú ulovili iní klienti, a nechali ich poriadne stlieť. Potom sme tento voňavý náklad ťahali krížom krážom savanou a doviezli ho k baobabu, kde sme mali blind. Hyena sa ukázala o pár hodín neskôr, klient bol ale prchký a než sme sa dohovorili na postupe, už jeho neposedné prsty stlačili spúšť. Minul, pochopiteľne, hyeny sa zľakli, stromu s mršinamy sa začali vyhýbať oblúkom a bolo po love. Klient išiel domov na prázdno a ja som bola otrávená, pretože som sa vracala do Česka a z hyeny som videla tak ledva fotku.

Moja ďalšia chvíľa prišla tento rok v marci, kedy som mala tú česť sprevádzať slovenského lovca pri love na škvrnitú hyenu. Keďže si momentálne zariaďujem všetky licencie a dokumenty, ktoré potrebujem, Johannovia usúdili, že je čas postúpiť, a nechali všetko na mňa. Mala som k dispozícii kameramana a túžila po dokonalosti, takže sme sa pustili do práce. Krúžili sme autom po buši a hľadali supy, potrebovali sme tak dva dni starú zdochlinu. Prvý z nich – mláďa žirafy – sa už takmer celé vrátilo do kolobehu a levy, ktoré sa váľali kúsok obďaleč s ospalými pohľadmi naznačovali, že tu si už nič nevezmeme. Na druhý pokus sme boli úspešnejší, mladú Impalu s prehryznutým krkom nechal karakal skoro celú, asi bol vyrušený väčším predátorom – možno dokonca hyena, vravela som si. Okolo tela jej lietali tisíce mäsiarok, vzala som si rukavicu, siahla jej do supmi vyžraného brucha a s trochou odporu vytiahla zhnité vnútornosti. Druhú rukavicu som zabudla v kempe, ale nie som žiadna barbie, zvládnem to aj tak. Beriem nôž a ešte odrežem pár kúskov. Správca kempu sa hlasno smeje a kameraman má čo robiť, aby sa nepozvracel. Škľabím sa na neho a trochu sa bavím. Tvrdý chlap, a rozhodí ho trocha smradu! Ani za nič nepriznám, že už ma začína tiež napínať.

Keď sú vnútornosti vonku, priväzujem ich a ťahám za sebou. Urobíme si pár hodinovú prechádzku s vnútornosťami na povrázku, dôjdeme k miestu, kde zvyšok vnútorností zavesím na strom. Pre dnešok máme hotovo. Potrebujem sprchu, horúcu a dlhú, a správca kempu, hoci ešte včera hýril oplzlými vtipmi, sa so mnou už kúpať nechce.

Snáď budeme mať šťastie, ale moc tomu neverím. S klientom sa dobre rozpráva, takže sa teším, ako nám noc príjemne utečie. Mali sme ale viac šťastia ako rozumu! Po troch a pol hodinách tichého sedenia sa na obzore mihne tieň. Už som ani nedúfala, teraz vo mne vsplanie svetielko nádeje. Pozerám do šera, či to nie je nejaký prelud alebo napríklad šakal, ale nie, hyena škvrnitá, už nabádam klienta a potichu budím kameramana, ktorý sedel s hlavou medzi kolenami a spal. Slovák sa sebaisto usmieva, až mám trochu strach, ale verí si oprávnene, presná strela jeho 30-06 spr. posiela hyenu do neba nad čiernou Afrikou. Kameraman ukazuje palec hore a vybiehame z úkrytu do toho príšerného smradu, ale sme povzbudení úspechom, nikto nenadáva, volám do kempu pre pomoc s trofejou a klient už ma šťastím objíma. Netradičná, ale krásna trofej!

Autor: Michaela Fialová – Michaelkas hunting
Foto: autor

NEWSLETTER