Z prvej infekčnej vlny zostal len endemický výskyt na Sardínií. Druhá infekčná vlna v Európe začala v roku 2007 v Gruzínsku, kde zavlečenie bolo spôsobené pravdepodobne nedostatočnou likvidáciou odpadov leteckej a lodnej kuchyne z afrických štátov. Za dva roky sa AMO rozšíril v celom zakaukazskom regióne  a v rokoch 2008 – 2013 ochorenie zasiahlo skoro celú európsku časť Ruska a aj Ukrajinu a Bielorusko. K rýchlemu šíreniu infekcie dopomohla najmä slabá biologická bezpečnosť chovov ošípaných (ošípané kŕmené pomyjamy alebo chované vo voľných chovoch), domáce zabíjačky, neexistujúce registrácie fariem a zvierat, nedostatočné epidemiologické sledovanie, atd. . 

Na územie EU (Poľsko a pobaltské krajiny) prenikol AMO v r. 2014 postredníctvom infikovaných diviakov z územia Ruskej federácie a  Bieloruska. Po potvrdení sa prijali striktné opatrenia proti šíreniu choroby, no aj napriek tomu v priebehu 3 rokov bolo infikované celé Estónsko a Lotyšsko a polovica územia Litvy. Nepríjemným prekvapením bolo zistenie výskytu AMO v Českej Republike v júni 2017. Pravdepodobným prameňom nákazy boli tepelne neopracované výrobky z bravčového mäsa prinesené ukrajinským zamestnancami zdravotníckeho zariadenia v meste Zlín.

Čo je vlastne Africký mor ošípaných?

Je to vysoko nákazlivá vírusová choroba domácich svíň, európskych diviakov, amerických diviakov a prasiat bradavičnatých, ktorá predstavuje vážnu hrozbu pre celý priemysel chovov ošípaných. Pôvodcom ochorenia je DNA vírus z čeľade Asfaviridae, ktorý je stabilný pri širokom rozsahu pH a teplôt a nachádza sa v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch  (najmä v pečeni, slezine, obličkách, miazgových uzlinách a mandliach) a vo všetkých sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat, ako aj v bravčovom, diviačom mäse a jatočných produktoch. Vakcína proti tomu ochoreniu dodnes ešte nebola vyvinutá a človek nie je vnímavý voči tomuto vírusu.

Prameňom nákazy sú infikované domáce a divo žijúce sviňovité. Veľkým problémom je, že ochorenie sa môže okrem priameho kontaktu chorého zvieraťa so zdravým prenášať aj sprostredkovane (napr. infikovaným krmivom), ale taktiež aj vektormi – krv cicajúci hmyz (kliešte z rodu Ornithodorus). Vírus je schopný cirkulácie v krvi infikovaného zvieraťa (virémia) až 60 dní a v surovom bravčovom mäse si svoju infekčnosť zachová až 15 týždňov, v tepelne neopracovaných výrobkoch z bravčového mäsa až 3 – 6 mesiacov. Inkubačná doba sa pohybuje v rozmedzí 4 (akútna forma) až 15 dní. Pri subakútnej forme klinické príznaky často chýbajú alebo sú nevýrazné.