Repík lekársky (Agrimonia eupatoria) bol pre svoje liečivé účinky dobre známy už od dôb antického Grécka. Nazýva sa aj konopenec alebo eupatoria – toto pomenovanie je odvodené od Mithridata Eupatora, kráľa Ponta, ktorý v I. storočí pred naším letopočtom zaviedol túto rastlinu do liečby ochorení.

Repík patrí do rodu s 15 druhmi trvácich rastlín a je to bylina, ktorá dosahuje výšku až viac ako 1 m. Má vzpriamenú stonku, ktorá je pokrytá malými chĺpkami a listy sú zložené zo 6 – 10 lístočkov so zúbkovitým okrajom belavej farby na spodnej strane.  Od júna do septembra sa objavujú kvety žltej farby, ktoré sú tvorené piatimi lupeňmi a spojené do jednoduchých klasov. Voľne rastie na suchšej, slnečnej a neobrábanej pôde, pozdĺž chodníčkov a na okrajoch ciest. V marci – apríli je možné zberať listy a od mája do júna aj kvety repíku.

Účinky rastliny: 

Protizápalové, analgegtické, sťahujúce, močopudné a podporujúce hojenie rán. Kedysi sa dokonca používal aj ako hadí protijed !

Vonkajšie použitie:

• pri liečbe vredov predkolenia a ako ústna voda pri infekciách úst
• listy majú hojivé účinky a ak sú poriadne rozdrvené, dajú sa použiť ako obklad proti dermatitídam a svrbeniu
• je vynikajúcim liečivým prostriedkom aj v prípade alergického zápalu spojiviek a nádchy
• vodným nálevom z repíka zmiešaným so zriedeným liehom sa čistí mastná pleť s rozšírenými pórmi a uhrovitá pleť (organické kyseliny póry čistia a a repík ich sťahuje)
• ošetrenie a sťahovanie zápalu rán: odreninách, rezných ranách, pri zápale po šití rán atď.

Vnútorné použitie: 

• v prípade porúch pečene, chorôb obličiek a močových ciest
• ako analgetikum v prípade neuralgií, artritíd, zápalových a degeneratívnych ochorení a ako prostriedok na znižovanie hladiny glukózy v krvi
• používaný vnútorne pri nechutenstve a pri žlčníkových ťažkostiach

Keďže ide o rastlinu bohatú na taníny, nikdy sa nesmie užívať počas obdobia dojčenia, v tehotenstve a v prípadoch hypoglykémie.